Keď na poludnie Donald Trump zloží prísahu a naozaj sa stane prezidentom, mnohí sa úprimne potešia. Zavŕši sa vzbura bieleho heterosexuálneho muža proti establišmentu, ktorý ho roky utláčal, proti politickej korektnosti, proti... Nejaká nezmyselná floskula sa vždy nájde. Ale z čoho sa vlastne tešia?
Útlak bieleho muža? Naozaj niekoho urážalo tvrdenie, že by policajti nemali strieľať na černošských mladíkov len preto, že utekajú? Útlakom je to, keď sa homosexuáli môžu sobášiť a menšiny dostanú o viac možností využiť svoj potenciál?
Samozrejme, ak sa na univerzitu zrazu dostane mladá žena z černošského geta, ktorej niekto pomohol doučovaním po škole, možno zoberie miesto bielemu mladíkovi, no nie je chyba skôr v ňom?
A víťazstvo v boji proti politickej korektnosti je len návrat hrubých slov, ktoré neberú ohľad na iných. Skvelé, zrazu môžeme slobodne napísať Cigán a s pocitom hrdinstva do zátvorky napíšeme, že nie, nemyslel som Róm. (Pre pochopenie amerických reálií sa používajú slová neger a Afroameričan).
