Je na divákovi, či výjav „Prežije Holjenčík dusno okolo cien energií?“ (Pravda) vníma ako javiskový produkt komunikačného odboru, alebo to prežíva ako ozajstnú drámu. Je to vcelku jedno, keďže posolstvo – degenerované pomery - zakladá už bohorovná samozrejmosť, s akou aféru s ÚRSO púšťajú na verejnosť.
Aj keď o faktickej nezávislosti regulačného úradu od SR vlastníme dlhodobú predstavu – ktorá, áno, je tristná –, politická moc by mala udržiavať aspoň dekórum akejsi zdržanlivosti.
Jednoducho preto, lebo určením tejto inštitúcie nie je nič iné, než vytrhnúť tzv. prirodzené monopoly spod vplyvu politiky, ktorá v konflikte trhového (nákladového) a sociálneho princípu pri určovaní cien bude vždy v populistickom pokušení.
Samozrejmosť, s akou Fico verejne prefackal šéfa úradu za januárové ceny, nadiktoval návrat k starým a púšťa fámy o jeho rezignácii – akože, pozrite sa, ako s ním zatočím –, je zvoniacim alarmom: Aj zdanie dodržiavania pravidiel na Slovensku sa končí, ak predseda Smeru naháňa vo Focuse stratu.
Tam, kde premiér odkazuje, že „faktúry hádžte do koša“, sa už začína Latinská Amerika. Eventuálne subsaharská Afrika.
