Autorka je analytička portálu euractiv.sk
Nie je možné, aby americká administratíva fandila rozpadu Európy, povzdychol si pred novinármi francúzsky eurokomisár Pierre Moscovici.
Reagoval na interview, kde sa Donald Trump vyznal, že to, či je Európa zjednotená, alebo sa po odchode Británie rozpadne na atómy, mu je v princípe jedno.
Už nejaký ten piatok žijeme vo svete, kde to možné je. A ešte omnoho viac. Výstavná neznalosť, holé lži a trestuhodná približnosť – často v príťažlivom spojení – sú pracovnou metódou nového prezidenta USA.
Aký je pracovný cieľ, stále hádame. Všetci však asi tušíme, že koncept globálnej veľmoci, ktorú mnohí v Európe, napriek neojedinelým zlyhaniam, považovali za garanta vlastných kľúčových ašpirácií (bezpečnosť, demokracia, vláda zákona, univerzalizmus ľudských a politických práv) narazil na svoje limity.
Útok na to, v čom je EÚ dobrá
Reflex a pokušenie nabádajú na hysterické reakcie a spravodlivé pobúrenie. Zároveň však všetci súdni v Európe vedia, že to nestačí a najväčším rizikom je nemohúcna paralýza.
“Európa je v chápaní neudržateľnosti doterajšieho ekonomického a energetického modelu oproti USA popredu. Pokiaľ ide o politickú reprezentáciu i verejnosť.
„
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel na to nejde zle, keď hovorí, že by možno stačilo trochu sebavedomia. Hodno dodať, že trochu nestačí. V Európe ho bude treba omnoho viac ako doteraz.
Donald Trump možno nebude európskych extrémistov podporovať priamo finančne, bude to však robiť žiarivým príkladom. Ak sa dá súdiť podľa už počutého, bude európsky projekt spochybňovať. Dôvody nie sú až také podstatné. Dôležitejšie je si všimnúť, že pri tom často cieli na to, v čom je Únia, nebojme sa povedať, skvelá.
Zatiaľ sme sa napríklad dozvedeli, že dohoda o skrotení jadrových ambícií Iránu je v očiach nového amerického prezidenta „najhoršia v histórii“ a treba ju roztrhať. Odhliadnime od faktu, že jednostranne otvoriť dohodu nie je možné, keďže je zasadená do multilaterálneho kontextu vrátane patronátu OSN.