SME

Zmysel života sa dá vybudovať. Cieľavedome a pracovito

Na obsah musíte čakať, až kým sa z vás stane tvorca zmyslu života a nielen jeho konzument.

Ilustračné foto (Zdroj: SITA/AP)

K eď som u rodičov cez Vianoce upratoval v starej skrini, narazil som na hromadu papierov z vysokoškolských čias. Zabudnutých a nedotknutých celých tých ubehaných tridsať rokov.

A hneď som zabudol na svoj pôvodný cieľ, ktorý ma do skrine zaviedol: repatriovať, konečne, celé moje detstvo, alebo aspoň jeho prenosnú časť.

Veď to poznáte: káva zabudnutá a chladnúca na parapete a všade okolo na koberci odfarbené fotky a precítené básne napísané dnes už neznámym rukopisom.

Určite vám nemusím opisovať rozpaky, s akými čítate svoje vlastné vyumelkované vety. Vtedy, vo veku 20 rokov, sa predsa všetko zdalo byť také významné: prvá veľká láska, prvá úplná sloboda, prvá dospelosť - aj preto tiež prvé vážne pochybnosti o sebe a hlavne o tom, o čom ten život je.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Chuť na pivo a zmiznutá mačka

Nebudem vás dlho zdržiavať na tom slnečnom koberci u rodičov, ale jeden zúfalý list ma trochu rozosmial. A pamätám si naň, ako by to bolo včera. Písal som ho začiatkom školského roku 1987/1988, ktorý mal byť pre mňa, tak ako aj pre mojich spolužiakov, štvrtý a posledný.

Ale samozrejme pre mňa nebol, lebo ako vždy som začal školský rok s veľkým entuziazmom a nabitým rozvrhom - len aby som rýchlo (už začiatkom októbra) musel nechať vypadnúť zopár predmetov pre neovládnuteľnú chuť na pivo, fajčenie a flákanie sa. Ale nejako som to prežil! A moji spolubývajúci, ktorí ma poznali, sa už vopred zvykli staviť, kedy budem škrtať svoj prvý predmet.

„Vieš čo? Toto nepotrebujem,“ písal som nedotklivo, určite so slzami sebaľútosti v očiach. Navyše mačka, ktorú som mal opatrovať cez víkend, kamsi zdrhla, a majiteľ domu volal, že musím do pondelka opraviť múr. A spolubývajúci boli odcestovaní.

„O týždeň budem mať 21,“ mračil som sa. „A neviem, čo so sebou.“

Zmysel života

Rýchlo na to zabudneme, ale faktom zostáva, že roky dospievania nie sú ani zďaleka také bezstarostné, ako o nich hovoríme v dospelosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mučí nás nielen chudoba našej skúsenosti alebo krehkosť nášho sebavedomia - ale najmä presvedčenie, že život má nejaký zmysel, lenže my ho nevidíme, nerozumieme mu. A tiež sme presvedčení, že túžba a rozčuľovanie môžu urýchliť naše osvietenie.

Našťastie nám život do toho čoskoro zasiahne s naliehavou potrebou sa uživiť, usadiť sa, zosobášiť a živiť svoju rodinu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4TKT na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu