Autor je redaktorom MF DNES
Viselo to vo vzduchu už dávno a bolo zrejme len otázkou času, kedy sa vláda Práva a spravodlivosti pod vedením Jaroslawa Kaczyńského pokúsi dostať Donalda Tuska do väzenia.
Teraz sa tak stalo, Tusk bol obvinený za „diplomatickú zradu“, ktorou sa mal dopustiť dohodou s Ruskom po smolenskom nešťastí s poľským prezidentským špeciálom pred siedmimi rokmi.
“Pre nás, susedov Poľska, vzniká veľký problém, ako sa k nášmu dôležitému spojencovi ďalej správať, ak sa začne meniť v nedemokratickú autoritársku krajinu, ktorá navyše nebude z vnútropolitických dôvodov ochotná spolupracovať na úniovom projekte.
„
Kaczyński, ktorého riadenie Poľska zo „zadného sedadla“ je realitou, na ktorú si nejako všetci zvykli, vie, že má v Tuskovi dnes jediného skutočného súpera a že keby Tusk nevzal svoju únijnú misiu, tak by dnes Kaczyński v Poľsku nevládol. Rozhodne nie tak, ako dnes vládne.
Tusk z pozície únijného prezidenta, čiže hlavy Európskej rady, dáva Varšave aj zo svojej bruselskej perspektívy najavo, že dodržiavanie právneho štátu a demokracie, ku ktorej patria napríklad aj nezávislé verejnoprávne inštitúcie, je jednou z podmienok členstva Poľska v únii.
Útok na Tuska aj Úniu
Nerobí to vo väčšej miere ako akýkoľvek iný úniový politik na jeho mieste. S ohľadom na svoje bývalé poľské angažmán dokonca skôr menej, než by mohol a možno aj mal. Ale už vôbec to, že sa na niečo také odvážil, bolo pre Právo a spravodlivosť dôvodom, prečo sa pokúsila jeho voľbu zablokovať.
Nemalo to šancu na úspech. Európsku úniu ako celok to v najmenej vhodný okamih zneistilo a spôsob, akým bol nezmyselný poľský „teáter“ odmietnutý, bol pre Varšavu ponižujúci.
Hoci vlády premiérky Beaty Szydlovej formálne navrhla vlastného kandidáta, váženého europoslanca Jaceka Saryusza-Wolského, bol poľský návrh ignorovaný, Saryusza-Wolského na rokovania summitu ani nevpustili, proti Poľsku hlasovali všetci vrátane Británie a spojencov z Visegrádu. Do hodiny bolo hotovo.
Poľský trucpodnik potom síce ešte pokračoval odmietnutím Szydlovej podpísať závery summitu, čo však na Tuskovom zvolení nemohlo už nič zmeniť.
Poliaci sa na vládu naštvali
Doma potom skúsili vládni politici hrať hru na európsku zradu, Jaroslaw Kaczyński nazval Tuska nemeckým agentom a „kandidátom Berlína“, Úniu označil minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski za spolok nehodný poľskej dôvery.
Lenže Poliaci, najviac „proúniový“ národ v celej Európe, sa naštvali. Reprezentatívny prieskum verejnej mienky po „bitke o Tuska“ ukázal, že proeurópska časť Poliakov sa po krokoch vlády konečne politicky prebudila a opozícii pribudlo veľké množstvo voličov, ktorí – keby sa voľby konali teraz – by Právo a spravodlivosť jasne odstavili od moci.
A opozičná Občianska platforma, hoci stále nie je v dobrej kondícii a Tusk ako vodca opozície výrazne chýba, by podľa prieskumu Právo a spravodlivosť dohnala, keď by obe strany získali do tridsať percent hlasov.
