SME

Stručná história dezinformácií

Informačná propaganda je stará ako hádzanie koláčov z hradieb počas obliehania.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík.

Predstava, že dnes čelíme novej bezprecedentnej výzve propagandy, je nepresná a svojím spôsobom je dezinformáciou sama osebe. Klam, nepravdivé informácie, rozklad morálky či manipulácia rozhodovania oponenta patria do základnej výbavy nástrojov veliteľov a politikov naprieč dejinami.

Pre klasika východného vojenského myslenia Majstra Sun je nekrvavé víťazstvo dosiahnuté zručným ovplyvňovaním a dezinformáciami znakom znamenitého stratéga a najskvelejšieho úspechu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z dôvodu absencie bŕzd a protiváh reálnej komunikácie sa veľká časť diskusií v online priestore podobá na (zatiaľ názorovú) vojnu kmeňov. Namiesto žiaducej a prospešnej výmeny názorov sa dostávame k polarizácii.

Použitie dezinformácie – klamu nájdeme v mnohých už zľudovených legendách. Obliehané mesto na okraji hladomoru z posledných zásob múky napečie koláče, ktoré vrhá z hradieb na nepriateľa. Ten v presvedčení, že obrancovia majú ešte bohaté zásoby jedla, s podlomenou morálkou odtiahne.

Nepravdivé informácie môžu viesť k dramatickým záverom aj v prípade, že nevznikli zámerne, ale živelne a náhodou. V tejto podobe zabíjali v roku 1831 na dnešnom Slovensku. Rok neúrody, zneužívané roboty na panskom a vypuknutie cholery navodili v Spišskej, Šarišskej, Abovskej a Zemplínskej župe výbušnú atmosféru sociálneho konfliktu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spúšťačom povstania sa stalo až rozšírenie povery, že sanitačné opatrenia proti šíreniu nákazy, ako preventívne kopanie hrobov, nútené užívanie bizmutového prášku či sypanie chlórového prášku na dezinfekciu studní, sú v skutočnosti pokusom panstva otráviť nespokojný ľud.

Cholerové povstanie a jeho potlačenie si vyžiadalo približne 150 obetí.

Vojna svetov či vojna médií

Dobre známy je prípad rozhlasového spracovania sci-fi novely Vojna svetov z roku 1938, ktoré údajne malo za cieľ vyvolať vlnu paniky a nepokojov v Spojených štátoch. Ukazuje sa však, že celá záležitosť bola značne prifarbená dobovou tlačou, ktorá chcela konkurenčné médium vykresliť ako nespoľahlivé a nezodpovedné.

Následným opakovaním a prikrášľovaním vznikol dnes populárny mýtus.

Z aktuálnejších udalostí spomeňme napríklad prípad Nayirah. Dramatické svedectvo o zabíjaní novorodencov irackou armádou v Kuvajte podala v októbri 1990 pred kongresovým výborom pre ľudské práva Spojených štátov amerických rovnomenná dievčina.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4VYK na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu