Azda najzaujímavejším aspektom prvého kola prezidentských volieb vo Francúzsku – okrem výsledkov, ktoré zatiaľ naznačujú postup Macrona a Le Penovú do druhého kola – bolo roztrieštenie vrstvy tých, ktorých by sme kedysi nazvali robotníckou triedou. Medzi tých, ktorí nenávidia kapitalistov, a tých, ktorým viac prekážajú imigranti.
A z toho vyplýva aj tradičná márnosť snahy zlepšiť životy pracujúcich a zvýšiť úroveň spravodlivosti v rozdelení spoločného bohatstva.
Vo Francúzsku tá prvá, minoritná podskupina tradičných ľavicových voličov, podporila nenávistného rovnostára Jean-Luca Mélenchona. Ten navrhoval daň 90 percent z príjmov nad 400-tisíc eur ročne, čo bol typický ľahký apel na chudobných a frustrovaných voličov, ktorí ešte stále rozmýšľajú spôsobom, že ak ja mám prísť o kozu, nech susedovi zdochnú dve.
Ďalšia o čosi väčšia skupina volila radikálnu Marine Le Penovú, ktorá chce obmedziť migráciu a odísť z Európskej únie. Tá apeluje na chudobných, ktorí vidia židov, moslimov či Rómov z Rumunska ako príčinu svojej sťaženej situácie.