Autor študoval právo na Trnavskej univerzite a bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne
Svet sa v poslednom čase s veľkým potešením a úľavou pozerá na neustále sa zmenšujúce územie v častiach Iraku a hlavne Sýrie pod kontrolou Islamského štátu.
Víťazná bitka o Mosul a vstup koaličných síl do Rakky – hlavného mesta kalifátu – sa stali umieračikom pre túto doteraz bezprecedentnú teroristickú hrozbu a konečná porážka bude možno znamenať začiatok novej éry v politickom vývoji Blízkeho východu.
“Európa zostane iba bojiskom, teroristi sa tu nemôžu „zakoreniť“, nakoľko na to nemajú podmienky. Na to potrebujú miesta so slabou vládou a bez efektívnych bezpečnostných zložiek, so sociálnym napätím, ktoré môžu využiť vo svoj prospech.
„
Neodvratný koniec tejto nočnej mory cítia aj čelní predstavitelia Islamského štátu (pokiaľ ešte neboli zabití pri náletoch) – z Rakky utiekli a peniaze, ktorými disponovala táto kedysi najbohatšia teroristická organizácia na svete, „preliali“ do organizácií mimo Sýrie a Iraku, ak sľúbili poslušnosť.
Počet bojovníkov, ktorí sa chcú pridať do radov Islamského štátu v Sýrií alebo Iraku, prudko klesol. Nemáme však skutočne dôvod vydýchnuť si.
Teroristi sa preskupujú
Pozemná porážka Islamského štátu totiž neznamená jeho zničenie, a preto by sa nikto nemal chlácholiť pocitom falošnej bezpečnosti.
V centre tejto myšlienky stojí jednoduchý fakt – teroristi nedržia územie, nie sú naň viazaní tak ako napr. štáty. Okupácia hlavného mesta nejakého štátu obvykle znamená jeho porážku, táto rovnica však v prípade teroristov neplatí.
Zmenšujúcemu sa územiu sa prispôsobil aj Islamský štát a namiesto pôvodnej centralizovanej štruktúry, ktorá vyhovovala správe rozľahlých území, prešiel na systém buniek, operujúcich samostatne.
A keď aj tie budú porazené, objavia sa niekde inde. Hra sa teda nekončí, iba „hráči“ sa preskupujú – do ďalších kútov sveta.
V tejto súvislosti sa treba zmieniť, že podľa zverejnených spravodajských informácii je možné bojovníkov Islamského štátu rozdeliť do troch skupín. Tí, ktorí sú demoralizovaní a možno ich opätovne integrovať do spoločnosti. Tí, ktorí sú aktívni a aj naďalej budú bojovať za islamistickú vec. A nakoniec tí, ktorí zostávajú radikalizovaní, ale otvorení možnosti prestúpiť do inej teroristickej organizácie.
