SME

Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov

Tibor Gajan. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov

Tibor Gajan, vek: 44, zamestnanie: lazník a kachliar, miesto: Brdárka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Ľudia Gemera: Obyčajní ľudia, ktorí dokázali veľké veci Čítajte 

Tu je nemecká kopa, taký prirodzený kompost, nahádžeme pod seno, pracuje to, likvidujeme tak odpad a zvyšky zo záhrady.

Kopa stojí na začiatku záhrady starého domu na Brdárke. Na lavici sedia účastníci kurzu permakultúry, prišli na pár dní, chcú sa naučiť sebestačnosti. Na stole návrhy na záhradu, rukavice, fľaše kofoly.

Tu bude taká odpočinková zóna, hore na terase, hovorí Tibor, pri nás čupia štyria dobrovoľníci, prežili na Brdárke prvú zimu, Talian, Maďar, dvaja Francúzi. Mali ťažké chvíle, keď dva týždne nevidíš nič okrem snehu a hory a snežnej búrky, nevychádzaš, nemôžeš robiť nič, ale musíš stále kúriť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žijú v opravenom dome s gánkom, Tibor sem prišiel pred trinástimi rokmi z Otročka pri Tornali. Hľadali miesto, kde sa usadia, zvažovali Zaježovú, ale Brdárka, horská koncová dedina so šesťdesiatimi obyvateľmi sa im zapáčila viac.

Začali sme sami, dnes je nás novousadlíkov štyri páry aj s deťmi. Nechcel som žiť v Otročku, chcel som si pestovať vlastné veci.

Som fajnšmeker, mám rád domáce zemiaky, syry, tie sme robili tu vzadu, ukazuje na špeciálnu miestnosť domu, kde býva s priateľkou, nesie nám brdársky kokteil - borovičku s tonikom a domácu hrušku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Med tento rok ešte nebol, nemohli sme po aprílových mrazoch a snehu nič vytočiť, možno začiatkom leta. Dal si dolu deravý slamený klobúk, v kvetovanej košeli vyzerá ako sprievodca šnorchlistov v Karibiku. Oblíže si medom zababrané prsty, celý deň robil na poli, doobeda bol pri včelách, poobede bude kosiť s traktorom, aj keď pôda nie je jeho.

Domy nám predajú, ale pôdu nie, boja sa nás, nie všetci, ale niektorí áno.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Brdárske čerešne vďaka Márii Terézii

Brdárku oslobodili Sovieti v januári 1945, na obecnom úrade je pamätná tabuľa. Vedeli sme, že sú tu nejakí dobrovoľníci, chceli sme robiť remeslá, šindeľ, drevené stavby, nie je tu večerné osvetlenie, z Brdárky vidieť veľkú časť gemerských nočných kontúr.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5226 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Autor je teológ, spisovateľ a moderátor publicistickej relácie Večera s Havranom. Facebook

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu