Autorka je publicistka a recenzentka
Svet nie je ideálny. Ponúka veľa antihrdinov, ktorí sa previnili chamtivosťou, hlúposťou, kombináciou oboch, šírením nenávisti, xenofóbie, ale to je zasa len hlúposť, iba inak pomenovaná.
Niečo nie je v poriadku s obsahom hláv týchto ľudí. Prečo sa z nich stali akési transformované majáky, ktoré namiesto svetla šíria zlobu, to by vedeli zodpovedať odborníci, majúci k dispozícii ich rodinnú anamnézu.
“Netreba sa báť konfrontácie, za presvedčenie sa má bojovať. Netreba však kaziť vlastnú vec podpásovkami.
„
Spomínaní ľudia sú škaredí zvnútra. To, ako vyzerajú, by nemalo pri hodnotení ich činov hrať žiadnu úlohu, ale opak býva pravdou.
Príliš často sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje, má akné, nesúmernú či extrémne obéznu postavu, dokonca sa priveľmi potí. Paradoxne, človeku sa vyčíta to, za čo jediné nemôže. Genetický mix, ktorý dal vznik jeho fyzickej podobe a dispozícii k chorobám.
Je to kontraproduktívne a je to v prvom rade vlastný gól na úrovni detského ihriska, keď sa patrilo vysmiať tučka aj ryšavého, prípadne im jednu vraziť vedierkom, pretože sú iní. Vlastný gól je to najmä preto, pretože to vyvoláva dojem, že nemáme lepšie argumenty. A sme leniví zdôvodňovať a vyvracať bludy predovšetkým na základe podložených faktov.
Ak budeme chcieť presvedčiť niekoho, že nenávidieť celú skupinu obyvateľstva kvôli farbe pleti je prejavom uplatňovania kolektívnej viny, zjednodušovaním a nefér prístupom, nezačneme svoju argumentáciu tým, že oponenta zadefinujeme ako chlapíka z malého mesta, ktorý si holí hlavu, cvičí v panelákovej telocvični a nakupuje potraviny v diskonte.
No a čo, ak je to tak?