SME

Zorjan si odsedel za protest proti okupácii ČSSR. Neľutuje

O stovkách tých, ktorí sa nebáli pozdvihnúť hlas proti vojenskej intervencii, netušíme takmer nič.

Zorjan Popaďjuk. (Zdroj: PETRA PROCHÁZKOVÁ)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A utomobil zastavil pred domom. Babička sa zamračila. Bola zvyknutá na pozornosť tajných služieb. A vedela, ako s nimi zaobchádzať. Staré ženy boli predsa len menej podozrivé z protisovietskej činnosti ako mladšia generácia.

„Kdeže, preboha živého, kde by sa pätnásťročný chlapec túlal po nociach!" Vyhlásila tak presvedčivo, že aj muž, v ktorého náplni práce bolo nikomu neveriť, zapochyboval, či nie sú na zlej adrese.

„Najneskôr o polnoci som ho zahnala do postele a odvtedy spí." Zo ženy sršala drobná agresia a tvrdohlavosť. Komando nemalo pokyn, aby dnes v tejto rodine niekoho zobralo alebo vypočúvalo, len aby skontrolovalo situáciu. Jeho veliteľ povzdychol, zavelil na odchod a babičke spadol kameň zo srdca.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa začala Pražská jar, sledovali sme udalosti u vás ako detektívny seriál. Milovali sme Dubčeka a tešili sa, keď strana ustúpila z totalitných pozícií. Ako keby ste sa stali našou nádejou, že tento systém je možné zmeniť.

Zorjan Popaďjuk

Nejako takto sa v auguste 1968 v západoukrajinskom meste Sambor odohrala scénka, ktorá predznamenala udalosti oveľa závažnejšie.

Jeho príbeh je ťažko uveriteľný. Ak Česi a Slováci vedia o siedmich statočných, ktorí po 21. auguste 1968 vyšli v sovietskej metropole Moskve na Červené námestie, aby protestovali proti okupácií Československa, o stovkách ďalších občanov bývalého ZSSR, ktorí sa nebáli pozdvihnúť hlas proti vojenskej intervencii, netušíme takmer nič.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnes mnohí z nich nežijú. A tí ostatní? Nehlásia sa o svoj diel vďačnosti. Ako Zorjan. Keby ho náhodou tento rok nenašli nadšenci z Ústavu pre štúdium totalitných režimov a Knižnica Václava Havla nepozvala do Prahy, nikdy by som si jeho príbeh nevypočula. A bola by to obrovská škoda. Pre nás.

Vedel, že sú to okupanti

Narodil sa v roku 1953 v Sovietskom zväze na západnej Ukrajine vo Ľvove. Detstvo strávil v neďalekom meste Sambor. Mal 15 rokov, keď cez mesto išli tanky na západ. „Dva dni som tú sovietsku armádu pozoroval."

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C527G na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu