Keď už Turecko môže kupovať od Ruska raketový systém S-400, hoci je členom NATO, prečo by sa aj Danko s Gajdošom nemohli vydať Erdoganovou cestou a leštiť ešte nejaký čas ruské migy a otáľať s kúpou lietadiel zo Západu?
Aj tak sa dá v dnešnom postmodernom svete postaviť otázka. Lenže kým v prípade Erdogana je motívom truc a hnev na USA či Nemecko, váhanie ohľadom migov poukazuje na oveľa hlbší problém Slovenska.
Je pravda, že Danko aj Gajdoš sa slovne už neraz postavili za „prozápadnosť“ Slovenska s vehemenciou, akú by sme vo farbách SNS nečakali.
Na druhej strane však kapitán Danko tvrdí: „My Rusov potrebujeme vo veľa veciach.“ A chváli sa telefónnym číslom na šéfa Štátnej dumy Volodina, ruského politika figurujúceho na sankčnom zozname. (Dal aj Danko svoje číslo Volodinovi, aby si mohli pohovoriť povedzme aj o tých migoch?)
Dvojtvárne postoje sú pre slovenskú politiku typické: Premiér Fico v minulosti – keď ešte nebol „jadrový“ – patril medzi najväčších kritikov sankcii uvalených na Putinov režim. A energetická politika vlády reálne konzervuje závislosť Slovenska od ruských surovín – hoci aj tu dokážeme byť schizofrenickí a na druhej strane vehementne podporovať energetické a klimatické ambície Európskej únie.