SME

Bez EÚ by to tu vyzeralo ako v Skopje

Rusko bude aj ďalej využívať, že stredná Európa nebola nikdy schopná sa zjednotiť.

Skopje, hlavné mesto Macedónska. Na oslavách Dňa nezávislosti. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je poľský spisovateľ a novinár

Dosť dlho sme sa nazdávali, že ak budeme zatvárať oči pred problémami sveta, tieto jednoducho zmiznú. Nič nás neprekvapí a euroatlantický svet zostane takým, aký je, lebo – no, lebo je to dobrý systém. Mysleli sme si tiež, že ak je niečo dobré, musí to vydržať naveky. Z tohto sna sme sa začali prvýkrát zobúdzať v roku 2008, keď Rusko napadlo Gruzínsko, a neskôr, keď anektovalo Krym a rozdúchalo protiukrajinské povstanie v Donbase. Po prvýkrát sa nemysliteľné stalo skutočnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalší budíček prišiel, keď za prezidenta USA zvolili Donalda Trumpa. Ešte pred svojou inauguráciou začal vrážať klin medzi Spojené štáty a Nemecko, uprednostňovať sily, ktoré operujú proti európskej jednote. Trump otvorene podporil brexit a predpovedal, že aj ďalšie štáty pôjdu v týchto šľapajach. Zdá sa, že podľa Trumpa nie je Európska únia ničím viac ako ekonomickým a politickým tankom, ktorý Nemecko používa na dosiahnutie toho, čo by inak nemohlo dosiahnuť vojenskou silou.

Preto EÚ stratila svojho najdôležitejšieho spojenca – svoju záruku bezpečnosti. Prirodzene, NATO tu stále je a chráni svojich členov, z ktorých väčšina je zároveň členmi Únie. No ak najdôležitejšia krajina NATO chváli rozklad EÚ, znamená to, že puto NATO - EÚ sa uvoľňuje. Pridajte k tomu fakt, že Trump je presvedčený, že aliancia by mala chrániť len tých, ktorí si plnia záväzky. Utešujeme sa, že nebudú ďalšie rozkoly. No čo ak nastanú?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nikto príčetný by v roku 2014 nepovedal, že Rusko si prisvojí Krym. Ešte pred rokom by sme hlas, ktorý tvrdí, že americký prezident podporí rozpad Únie, nazvali hysterickým.

Riešenie Intermarium

Z tejto hmly sa vynára silueta novej skutočnosti. Hoci budúcnosť strednej Európy ešte vždy pôsobí dosť nejasne a je ťažké predpovedať, k akému usporiadaniu síl dôjde, už teraz môžeme opísať niektoré mechanizmy, na ktorých bude táto nová realita založená.

Stredná Európa poskytuje mimoriadnu hojnosť príbehov, ktoré ilustrujú neschopnosť vytvoriť nadnárodné štruktúry.

Začnime Poľskom.

Ako najväčší štát strednej Európy má Poľsko ambíciu zohrať kľúčovú úlohu v budúcnosti Európy napriek faktu, že jeho vplyv je menší ako vplyv jeho konkurentov. Krajinu už dávno nepovažujú za vzorného žiaka EÚ a za novej vlády, od roku 2015, ju Brusel označuje za ultrakatolícky, nacionalistický a potenciálne nebezpečný štát.

Napríklad na Ukrajine a v Rumunsku, kam ide veľa poľskej mäkkej sily, ho považujú za kultúrne a ekonomicky príťažlivý štát. Pre Maďarsko je Poľsko spojencom – napriek rozdielnym geopolitickým cieľom.

Poľsko je takisto dôležitou krajinou pre pobaltské štáty, ktoré sa cítia ohrozené Ruskom vzhľadom na zemepisnú polohu. Pobaltie silno ráta s podporou NATO a do istej miery aj s poľskou vojenskou mocou ako odstrašujúcim prostriedkom. To je v súlade s víziou Intermaria (Iniciatíva troch morí - pozn.red.) – neurčitého konceptu, ktorý predvída silné spojenectvo štátov medzi Baltom a Čiernym morom. Táto aliancia je na jednej strane zameraná proti ruskej moci, a na druhej zároveň zabezpečuje stredoeurópske štáty proti nemeckému vplyvu. Fakt, že Nemecko je členom NATO, veci mierne komplikuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku a v Českej republike, krajinách, ktoré sa necítia natoľko ohrozené Ruskom a považujú Nemecko za hospodársky príťažlivé, nie je Intermarium veľmi často diskutovaným alebo vážne braným konceptom. Česi a Slováci podporujú poľskú politiku v otázke utečencov, ale zdá sa, že si zachovávajú odstup od sporov Varšavy s Bruselom.

Rumunsko prejavuje záujem o spoluprácu v rámci Intermaria, ale viac zo strategického uhla pohľadu. Tak ako Praha a Bratislava, ani Bukurešť sa nechce zapliesť do hádky s Nemeckom. Rumunsko navyše nie je súčasťou Visegrádskej štvorky – aliancie, ktorú Poľsko zdôrazňuje, keď ide o spoluprácu v rámci regiónu. K členským štátom V4 však patrí aj Maďarsko, ktoré – okrem Ruska – je jedným z najväčších tŕňov v päte Rumunska. Maďarsko sa snaží aj nájsť rovnováhu medzi dvoma centrami politickej moci – Nemeckom a Ruskom. Maďarský premiér Viktor Orbán je známy aj dobrým vzťahom s Vladimirom Putinom.

Komplex obete

Z dejinného hľadiska mala a má oblasť strednej Európy mimoriadne veľa príbehov, ktoré ilustrujú neschopnosť vytvoriť nadnárodné štruktúry – politické subjekty, ktoré prekračujú štátne hranice alebo ktoré vytvárajú politické zväzky. Toto bolo zlyhanie Habsburgovcov, Maďarska, Poľsko-litovského zväzu, Juhoslávie, Československa, Sovietskeho zväzu – a je to aj zlyhaním dnešnej Európskej únie.

Príbehy ukrývajúce sa za týmto napätím sú rovnako absurdné ako príbehy, ktoré Maďari žijúci na Slovensku využívajú v medzinárodnom práve: používajú rovnaké argumenty ako kedysi Slováci, keď ich krajina bola súčasťou Uhorska, alebo Srbi žijúci v Kosove majú rovnaké argumenty ako kosovskí Albánci, keď sa chceli oddeliť od Srbska.

No dva štáty v tejto oblasti prišli o najviac zo všetkých následkom toho, ako im Západ nastavil situáciu: Maďarsko a Srbsko. Následkom Trianonskej dohody z roku 1920 prišlo Maďarsko o dve tretiny svojho územia. Strata zahŕňala nielen historické územia, na ktorých sa Budapešť snažila vybudovať nadnárodný štát, ale aj oblasti obývané etnickými Maďarmi – tak na južnom Slovensku, v západnom Rumunsku a vo Vojvodine, ako aj Sikulsko vo východných Karpatoch. Maďari prišli aj o svoju pozíciu „regionálneho siláka“ – niečo, čo sa dodnes snažia obnoviť.

Dnes je Maďarsko členom NATO a Únie. Orbánove pochybné kontakty s Putinom však vyvolávajú otázku, čo by sa mohlo stať, keby Rusko chcelo mať väčšie slovo v stredoeurópskych záležitostiach. Mohlo by sa pokúsiť kúpiť si Maďarsko návrhom prinavrátiť mu aspoň časť území, o ktoré prišlo? Hovorí sa, že počas ruskej invázie na Krym dostali Maďari – tak ako Poliaci – od Moskvy neformálny návrh zúčastniť sa na delení Ukrajiny. Poľsko ponuku ignorovalo. Maďarsko oficiálne nereagovalo, ale odvážilo sa žiadať autonómiu Maďarov žijúcich na Zakarpatskej Ukrajine (predtým: maďarská Kárpátalja).

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C544Q na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Korunou komunikačného amoku je odvrávanie Bidenovi.


Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


SkryťZatvoriť reklamu