Autor je generálnym riaditeľom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME
Odišiel veľký a zároveň nenápadný človek. Médiá majú len zopár jeho fotografií, nerád sa totiž ukazoval pred objektívmi fotoaparátov, hoci patril medzi najvýznamnejších slovenských podnikateľov.
Nikdy nemal tendenciu predvádzať sa alebo zdôrazňovať svoju moc a bohatstvo, hoci slovo skromný pre neho nie je úplne výstižné. V médiách nenájdete viac ako päť rozhovorov, ktoré im poskytol.
Keď premýšľam, čím bol vlastne výnimočný, povedal by som, že to bol najmä jeho vrodený zmysel pre demokraciu, presadzovanie rovnosti príležitostí pre všetkých a jemné narábanie so svojou mocou. A v mnohých projektoch sa stal originálnym prvolezcom.
Bol to on, kto nám dal v roku 1992 základný impulz na vytvorenie nových novín. Administratíva Vladimíra Mečiara chcela zlikvidovať vedenie a kritického ducha denníka Smena a Peter Vajda ponúkol vtedajšiemu vedeniu a šéfredaktorovi denníka Smena Karolovi Ježíkovi finančnú pomoc v prípade, že väčšina redakcie odíde do nového projektu.
Bez neho by nebolo SME
Bez investícií jeho Prvej slovenskej investičnej spoločnosti by denník SME nikdy nevznikol a naše vydavateľstvo by nevyrástlo na jedno z najväčších na Slovensku.
Peter Vajda: Plánovali SME na Silvestra Čítajte Peter Vajda bol pri všetkých dôležitých rozhodnutiach v histórii denníka SME a ja som vo všetkých ťažkých chvíľach stál pri ňom. Investoval do novín, aby pomohol zachovať priestor na slobodnú výmenu názorov.
Vravel, že „chrapúni“ a „banditi“ nemôžu vyhrať všetko a budúcnosť videl v silnej občianskej spoločnosti. Obdivoval prezidenta Václava Havla a bol jeho priaznivcom. Veril, že stačí vytvoriť štandardné nekorupčné prostredie bez preferovania záujmových skupín a spravodlivú súťaž na to, aby sa v spoločnosti presadili tí najschopnejší, čím by sa celá spoločnosť posúvala ďalej.
Prítomnosť v denníku SME ho stála slovenské občianstvo, keď pod tlakom Mečiarovho ministerstva financií a po odobraní podnikateľskej licencie odišiel do Čiech, kde žil aj s rodinou od roku 1995. Medzitým „jeho“ denník SME zohral dôležitú úlohu pri demokratizácii slovenskej spoločnosti.
Líder s príbehom
Takmer tridsať rokov bol významným zberateľom a podporovateľom slovenského výtvarného umenia. Svoje prvé zisky investoval do diel slovenských umelcov, ktorí boli za socializmu tabuizovaní.
SME po 22 rokoch: Vajda nedokázal predať noviny, ktoré zakladal Čítajte Vytvoril zbierku obrazov, ktorá dodnes už prešla mnohými mestami Európy a Severnej Ameriky.
Pamätám sa na neho ako na štyridsiatnika plného síl v začiatkoch našej spolupráce. Bol mužom analytického umu so schopnosťou robiť rýchle, ale najmä správne závery. Veril, že keď budeme tvrdo pracovať, nakoniec musíme byť úspešní, aj keď v prvých rokoch to tak nevyzeralo.
Pred očami mi náhle defiluje množstvo spoločných chvíľ a rozhovorov, napríklad si vybavujem jeho až detskú radosť, keď vybudoval na Morave vlastnú značku vína Sonberk a založil veľmi cenené krajinné vinárstvo.
Dožil sa aj ocenenia najprestížnejšieho londýnskeho vinárskeho časopisu Decanter, ktorý organizuje najväčšie svetové súťaže vín. Decanter v lete ocenil víno Pálava ako najlepšie suché aromatické víno na svete. Akoby mu svetoví someliéri vzdali poslednú poctu.
Peter Vajda má za sebou silný životný príbeh, rovnako silný ako je príbeh denníka SME, ktorý z histórie tejto krajiny už nikto nevymaže. Príbehy firiem sú vždy projekciou príbehov ich lídrov. V nedeľu odišiel aktér jedného z takýchto príbehov, vrúcny a priateľský človek. Peter bol bojovník, čo dokázal aj v ťažkých chvíľach choroby, keď bojoval a pracoval až do konca.
Naša dvadsaťpäťročná spolupráca sa skončila a mne je za ním ľudsky veľmi smutno.
Kto bol Peter Vajda
V nedeľu ráno zomrel v Prahe po vážnej chorobe vo veku 70 rokov Peter Vajda, predseda predstavenstva Proxy Finance, investor a spoluzakladateľ denníka SME.
Peter Vajda sa narodil 7. apríla 1947 v Bratislave. Absolvoval Strojnícku fakultu SVŠT, postgraduálne študoval a ašpirantúru ukončil na VŠE. Pracoval vo Výskumnom ústave ekonomiky priemyslu ako systémový inžinier, zaoberal sa ekonomickou informatikou.
V roku 1991 založil s partnermi Prvú slovenskú investičnú spoločnosť, ktorá bola najúspešnejšou spoločnosťou v kupónovej privatizácii. Po útoku Mečiarovej vlády na Prvú slovenskú investičnú spoločnosť presunul niektoré svoje aktivity do Českej republiky a presťahoval sa s rodinou do Prahy, kde založil v roku 1995 firmu Proxy Finance. Podnikal v oblasti financií, médií, nehnuteľností a reštrukturalizácií podnikov.
V rôznych aktivitách zaznamenal viacero prvenstiev. Už za socializmu pracoval v prvom počítačovom centre na Slovensku a ako jeden z prvých hľadal využitie počítačov vo výrobe a obchode. V roku 1989 založil prvú súkromnú cestovnú kanceláriu na Slovensku, ktorá organizovala zájazdy do talianskeho Caorle a na Cyprus.
Založil prvú slovenskú súkromnú poisťovňu bez zahraničného kapitálu pod názvom Ergo. Podporoval slobodné a opozičné noviny – denník SME. Jeho spoločnosť BH Securities bola medzi prvými českými obchodníkmi s cennými papiermi podobne ako lízingová spoločnosť B.O.F, a.s.
Ako prvý založil firemnú zbierku moderného slovenského výtvarného umenia. Vo svojom vinárstve Sonberk ako prvý cielene využil modernú architektúru zapojenú do krajiny. Jeho vína dostali svetovú cenu časopisu Decanter.
Peter Vajda patril medzi najvýznamnejších slovenských podnikateľov porevolučného obdobia. Presadzoval rovnosť príležitosti pre všetkých, vystupoval proti protekcionizmu a zvýhodňovaniu úzkych skupín v podnikaní.
Vo verejnom živote presadzoval slobodný priestor na vyjadrovanie rôznych názorov a vzájomný rešpekt všetkých myšlienkových prúdov.
Bol ženatý, jeho manželka je literárna vedkyňa a majú spolu dve deti, tri vnúčence.
PRVÁ SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ SKUPINA
PRVÁ SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ SKUPINA (PSIS) je dnes dcérou súkromnej finančnej spoločnosti Proxy – finance Praha. Vznikla v roku 1990 ako prvá investičná spoločnosť na našom trhu dva roky pred kupónovou privatizáciou.
Jej úvodným podnikateľským projektom boli podielové fondy, ktoré umožňovali drobným investorom účasť na kolektívnom investovaní a privatizácii. Významnou spoluprácou z tohto obdobia je kooperácia s americkou spoločnosťou Whirpool v popradskom Tatramate.
Skupina založila najstaršiu slovenskú lízingovú spoločnosť B.O.F. leasing (1991), jedného z prvých obchodníkov s cennými papiermi BH Securities (1993) a poisťovňu ERGO (1995). V Česku vznikol penzijný fond Jistota (1995).
Po roku 2000 začal proces postupného prepojovania týchto firiem s významnými zahraničnými partnermi a investormi. Do penzijného fondu vstúpila holandská ABN AMRO N. V. (2000) a neskôr Česká poisťovňa.
Do poisťovne ERGO (dnes ČSOB poisťovňa) vstúpila belgická KBC (2002) a do dôchodkovej správcovskej spoločnosti vstúpila holandská ING (2005). Majoritný podiel v spoločnosti B.O.F. Leasing (dnes VÚB leasing) získala VÚB, a.s., člen talianskej skupiny Banca Intesa (2007).
PSIS investovala do založenia a rozvoja denníka SME (dnes vydavateľstvo Petit Press) stovky miliónov korún. Táto investícia bola motivovaná najmä pocitom spoločenskej zodpovednosti a úsilím o zachovanie slobody slova a prejavu v ťažkých mečiarovských časoch.
V súčasnosti sa Proxy finance a Prvá slovenská investičná skupina venujú správe majetku, reštrukturalizácii podnikov a obchodom na finančných trhoch.
