Považovali sme to takmer za zázrak. Jedna z prvých spomienok na slobodu vyzerá takto: kinderko alebo čokoláda Ritter Sport, v televízii starý Batman, ein Auto, ein Computer, ein Mann alebo Raumschiff Enterprise.
Niežeby bakelitové kulisy alebo zbytočne drahá sladkosť boli samy osebe dôležité, dôležitý bol ten pocit. Zopakoval sa v roku 2007, v roku, keď ste zrazu nepotrebovali pas alebo víza. Stačilo sa zdvihnúť, našetriť na cestu a ísť - Slovensko bolo v Schengene.
Je preto viac trápne ako smiešne sledovať miestneho insitného euroskeptika, ako rozpráva bludy o liberalizme, ale len pre Slovákov. No rovnako je vám trápne pri sledovaní premiéra, ako sa snaží debatu uniesť do bipolárnej logiky jadro-nejadro, do debaty, ktorá v takej podobe mimo jeho hlavy zrejme nikde v Európe nejestvuje.
Rok 2007: Výbuch im vzal blízkych. Štát na nich zabudol a spravodlivosti sa stále nedočkali Čítajte No najtrápnejšie je sledovať, že celý tento spor sa ani neobtrel o myšlienku slobody a otvorenosti, ktorej prejav pred desaťročím zasiahol plnou silou Slovensko. Zrazu sme aj my tu boli doma – nie v smutnom belasom pokuse ukradnúť hlavné mesto, domovom sa nám stala Európa.
Navonok to možno vyzerá, že namiesto pasu vám stačí občiansky preukaz a na hraniciach nestojíte, to však nie je pointou. Je ňou živá konfrontácia, že európanstvo, to je sloboda pohybu – nielen tovaru, ale aj myšlienok.
Že európanstvo znamená mať niektoré (nie všetky!) veci spoločné: hranice, mnohé problémy a najmä ich riešenia. A že európanstvo nie je len nejaká abstraktná myšlienka, je to konkrétna životná skúsenosť: že platíte rovnakými peniazmi v Michalovciach, Bratislave aj v Paríži a že nepotrebujete pečiatky a doložky, aby ste mohli opustiť republiku. Keď som mal šesť rokov, nejako takto som si predstavoval Enterprise.
Rok 2007: Rok, v ktorom definitívne padli hranice so Západom Čítajte Iste, v hrubých rámcoch bola vtedy a dodnes je tá predstava naivná. Lenže bez naivných predstáv, bez idealizmu, bez prijímanej hrdosti na to dobré (aj zlé) v našej spoločnej európskej minulosti skončíte nanajvýš tak v hlave Donalda Trumpa.
Nejakého protekcionistu, ktorý ignorujúc základné poučky ekonómie začne splietať hlúposti o „našom“ a „ešte viac našom“ svete. Skončíte ako užitočný idiot na opačnej strane hybridnej vojny, ktorej cieľom je rozvrátiť všetko, čo Európa dnes znamená. Skončíte ako uzlíček komplexov, ktorý si len ventiluje svoje frustrácie.
Takmer vždy, keď prechádzam bývalými hraničnými priechodmi Bergom či Jarovce-Kittsee, v hlave mi idú podobné myšlienky. Aj keď dnes kinderko a Ritter Sport kúpite aj v malých potravinách na rohu ulice a Raumschiff Enterprise si môžete pustiť hocikedy na Netflixe.
