Končila som tretí ročník na strednej, viac než politika ma zaujímala beletria, aj to skôr svetová. Zo slovenského „umenia“ som nedala dopustiť na modranské víno, ktoré sme „natajňáša“ pili na internáte.
Plnoletosť ma zastihla aj krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami.
Bola som nadšená, že budem môcť oficiálne chodiť do modranských vínnych pivničiek a že pôjdem prvýkrát voliť. Ale koho? Moje rozhodnutie nakoniec ovplyvnili najmä rodičia.
Rok 2006: Keď Fico vytiahol Slotu a Mečiara a začal vládnuť Čítajte Prešlo leto, už si nepamätám, či bolo také horúce, až pukala zem pod nohami, ako písali románopisci, ale spomínam si, ako sa na jeho sklonku navážali nový minister vnútra, napohľad celkom fešák, s novým predsedom vlády do dobitého dievčaťa.
Fotografiu Hedvigy Malinovej som z internetu poznala. Keď som videla jej modriny, zdalo s mi nepredstaviteľné, že by si ich niekto spôsobil sám, aby sa vyhol skúške, alebo aby tým vplyvné skupiny išli proti vláde Smeru, SNS a HZDS, ako to vtedy naznačovali Kaliňák s Ficom.
Predstavila som si seba na Hedviginom mieste, čo som s obľubou robievala pri románových postavách. Cítila som hnev, bezmocnosť aj poníženie, že ma niekto verejne označuje za klamárku, hoci nemá jasný dôkaz.
Rok 2006: Pád lietadla prežil jediný vojak Čítajte Tak mi na gauči v obývačke napadlo, že by bolo fajn politiku sledovať viac. Aby som sa neskrývala za rozhodnutia rodičov, aby som vedela porovnávať výroky politikov s tým, čo budú hovoriť o štyri roky, a nemusela sa spoliehať na sympatie, ktoré vedia byť často klamlivé.
Pretože som dospelá a pretože v politike neexistuje vševidiaci rozprávač, ktorý by v prípade ohrozenia mohol čitateľa vopred varovať.
