
Hoci padal sneh a mrzlo, ľady sa topili. Slovensko sa javilo ako ekonomický tiger strednej Európy a urobilo významný krok k prijatiu eura. Bol to vlastne celkom dobrý rok.
A v zimnej Bratislave sa na prelomovom samite stretli americký prezident George Bush a jeho ruský kolega Vladimir Putin.
Pripomeňme si pár viet, ktoré tu zazneli.

„Rusko si zvolilo cestu k demokracii pred štrnástimi rokmi, táto cesta je konečná a nezvratná,“ povedal Putin. USA a Rusko sa zhodli, že Irán a Severná Kórea by nemali vlastniť jadrové zbrane. Dohodli sa na posilnení boja proti terorizmu. A pre zaujímavosť, hoci sa to nestalo na tomto stretnutí, Putin v tomto čase pripúšťal síce nie právnu, ale morálnu zodpovednosť za inváziu do Československa v roku 1968.
Prešlo dvanásť rokov. V budovaní demokracie Rusko zaradilo spiatočku smerom k oligarchickému systému, ktorý potláča občianske práva a podporuje korupciu – a pokúša sa exportovať toto spoločenské usporiadanie do krajín, ktoré kedysi patrili do jeho sféry, ale i do celej Európy. Okupácia v roku 1968 sa v ruských médiách čoraz častejšie prezentuje ako spása.

Európa čelí terorizmu, Severná Kórea strieľa jednu raketu za druhou a USA majú na čele nekompetentného prezidenta, ktorý spochybňuje dohodu s Iránom.
Keď sa na Slovensku začala rozpadávať vládna väčšina a čoraz viac sa hovorilo o kupovaní poslancov, akoby to bola predtucha, že sa idyla končí. A že si na ďalší celkom dobrý rok budeme musieť počkať oveľa dlhšie, než sme ochotní si pripustiť.