Veľmi dlho som si neuvedomoval, aké je to mať dobrý balkón. Čo všetko sa dá na ňom zažiť a kam všade do sveta sa dá z neho dostať.
Pamätám si, keď namiesto panelákov v Devínskej Novej Vsi boli iba polia. Pamätám si aj, ako sme s kamarátmi pri výstavbe panelákov jeden navštívili a vybehli sme rovno na to najvyššie dvanáste poschodie. A kochali sa neuveriteľným výhľadom do Rakúska z toho balkóna.
A možno je to práve ten byt a ten balkón, kde momentálne bývam. Tým výhľadom sa kochám dodnes. A veľmi často výhľady a atmosféry fotografujem. Veď z môjho balkóna vidieť až do centra Viedne.
Sú vidno Alpy, ale to musí byť vzduch veľmi čistý. Čo ma vždy rozčuľuje, sú odlietavajúce lietadlá z 30 kilometrov vzdialeného letiska Schwechat. A teda to, že v jednom z nich nesedím. A tak jedinou útechou je zapadajúci mesiac a lietadlá pristávajúce popred neho. Celkom zábavný námet na fotografiu, ostáva sa už iba trafiť a dúfať, že bude dostatočne veľa lietadiel pristávať popred veľký zapadajúci červenooranžový mesiac.
Obrazy a zvuky prírody
Dominantou v mojom výhľade je rakúsky zámoček Schloss Hof. Myslím, že ho už mám nafotený v neuveriteľnom množstve atmosfér. Ale radšej sa nebudem rozjímať nad západmi slnka, pretože tie sú niekedy neuveriteľne gýčové.
V okolí Schloss Hofu sú krásne polia, stromoradia, ale aj solitérne stromy, ďalší fantastický námet na fotenie, najmä počas jesenných prízemných hmiel.
Na jar vždy obdivujem nádherné rozparcelované políčka poľnohospodárov plné farieb. Na rozdiel od tých našich obrovských nedozerných lánov jednoliatej farby...
Je zaujímavé pozorovať, ako sa postupne vylieva rieka Morava počas veľkých povodní do priestoru obmedzeného hrádzami a vtedy sa neďaleké Devínske jazero naozaj stáva jazerom.
Jarné večery na balkóne sú spríjemnené húkaním výra skalného z neďalekej Devínskej Kobyly. A takisto vieme, kedy priletia včeláriky zlaté z Afriky, pretože na balkóne počuť ich charakteristické trilkovanie.
Sem-tam ma pri telefonovaní na balkóne vyrušia husi, orly kráľovské, bociany biele či žeriavy popolavé, ktoré prelietajú ponad Moravu počas jarnej migrácie.
Žeriavy tiahnu
Práve som telefonoval s riaditeľom Prírodovedného múzea SNM, ktorý sa vracal z obeda, a pred budovou múzea v centre Bratislavy počul a videl žeriavy tiahnuce ponad Dunaj... Bolo ich cez tridsať... Musím sa priznať, tíško som mu závidel, ale pokračovali sme v rozhovore. A zrazu som ich z balkóna počul a videl aj ja...
Trvalo im to pár desiatok minút, z Dunaja odbočili ponad rieku Moravu a mal som ich pred sebou.