Ian Buruma je holandský spisovateľ, pôsobí ako šéfredaktor New York Review of Books
Aj pri súčasnej vlne pravicového populizmu, ktorý zachvátil Európu, Spojené štáty, Indiu a časti juhovýchodnej Ázie, sa Japonsko dosiaľ zdá proti nemu imúnne.
Neexistujú japonskí demagógovia ako Geert Wilders, Marine Le Penová, Donald Trump, Narendra Modi alebo Rodrigo Duterte, ktorí využili potláčané rozhorčenie nad kultúrnymi alebo politickými elitami. Prečo?
Azda najbližšie k populizmu dostal Japonsko bývalý primátor Osaky Tóru Hašimoto, ktorý sa najprv preslávil ako televízna celebrita a potom sa v ostatných rokoch znemožnil, keď schválil používanie vojnových sexuálnych otrokýň cisárskou japonskou armádou.
Jeho ultranacionalistické názory a odpor voči liberálnym médiám boli príbuzné pravicového populizmu. Nikdy sa mu však nepodarilo preraziť v národnej politike.
Hašimoto teraz zadarmo radí premiérovi Šinzó Abemu ohľadom sprísňovania zákonov národnej bezpečnosti. A tu spočíva jedno z vysvetlení pre zjavnú absenciu pravicového populizmu v Japonsku.
Nikto by nemohol byť hlbšie stotožnený s politickou elitou ako Abe, vnuk vládneho ministra z vojnovej éry a neskoršieho premiéra – a syn ministra zahraničia. No aj on prijíma nepriateľstvo pravicových populistov voči liberálnym akademikom, novinárom a intelektuálom.
Bannon pochválil Abeho
Povojnovú japonskú demokraciu ovplyvnila v 50. a 60. rokoch minulého storočia intelektuálna elita, ktorá sa vedome snažila dištancovať krajinu od jeho vojnového nacionalizmu.
Abe a jeho spojenci sa snažia vyvrátiť tento vplyv. Jeho úsilie zrevidovať pacifistickú ústavu Japonska, obnoviť hrdosť na vojnovú históriu a zdiskreditovať „elitárske“ štandardné médiá, podobne ako ľavicové noviny Asahi šimbun, mu zaručili chválu bývalého stratéga amerického prezidenta Donalda Trumpa, Stephena Bannona, ktorý Abeho nazval „Trumpom pred Trumpom“.
