Autor pracuje v Českom rozhlase
„Nevidím inú cestu, len vypadnúť z Európskej únie a tvrdo kontrolovať vlastné hranice. Aj za cenu, že o tretinu schudobnieme.“ To nie sú slová nejakého českého extrémistu - napísal ich vlani v lete Václav Klaus mladší, dnes poslanec za ODS a predseda snemovne výbor pre vedu, vzdelanie, kultúru, mládež a telovýchovu.
A za riekou Moravou sa už teraz vážne debatuje o czexite. Teda referende o odchode Česka z EÚ, kam krajina túžila patriť od novembra 1989 a vďaka ktorej žije väčšina Čechov, Moravanov a Slezanov v mieri a blahobyte. Časť politikov i občanov akoby stratila rozum, zabudla všetko z dejepisu a rozhodla sa spáchať občiansku samovraždu.
Majú z toho mať Slováci radosť, alebo obavy?
Chcú si amputovať ruku?
Takmer v každej českej dedine je nová či opravená škola, zámok, kultúrna či prírodná pamiatka a na nej ceduľka: vybudované s podporou EÚ. Od vstupu do EÚ v máji 2004 do konca roku 2017 Česko získalo z európskeho rozpočtu o 695,5 miliardy korún (vyše 27 miliárd eur) viac, než do neho odviedlo. A nie je vinou Bruselu, že sa veľa z tých miliárd rozkradlo.
Štyri pätiny z českého HDP vytvára export - a 85 percent tohto vývozu smeruje do EÚ, na najväčší svetový trh. Aj preto sa českej ekonomike darí tak dobre - rast HDP bol v minulom roku 5,1 percenta. Nezamestnanosť je úplne najnižšia zo všetkých členských krajín EÚ, v Česku je najmenej chudobných ľudí v Únii, platy rastú raketovo, domácnosti míňajú...
Dobrovoľná amputácia ruky alebo dokonca samovražda, tak opisujú dôsledky prípadného czexitu seriózni ekonómovia. Stovky tisíc pracovných miest by sa presunuli inam, odišli by investori, utekali by vzdelaní ľudia. Hranice, ťažšie cestovanie, kultúrna i vedecká izolácia a opäť napríklad oveľa vyššie ceny za roaming a internet v zahraničí...
Keď sa začalo o czexite hovoriť, znepokojení japonskí investori požiadali o schôdzku so Zväzom priemyslu a dopravy. Prvá výmena názorov bola jasná: Čo by ste robili, keby Česká republika odišla z EÚ? Odišli by sme z Českej republiky.