Preplnené námestia odpovedali na úškrn Roberta Fica, ktorým počas simulovanej demisie frkol krajine do tváre, že on sa nikde nechystá.
Tvrdil, že sa vzdáva premiérskeho kresla, aby upokojil situáciu. Ale vášeň pre moc a ego mu nedovolili ani len to, aby vierohodne zahral, že odchádza. Namiesto akéhosi „upokojenia“ prehĺbil v ľuďoch presvedčenie, že žiadna zmena politickej kultúry sa nechystá.
Momentálne Smer pracuje na novej fasáde vlády a vyberá pre ministerstvá rôzne odtiene tej istej straníckej farby. Ale bez skutočne nezávislého ministra vnútro ostáva v rukách Roberta Kaliňáka. A tých, čo chránia ľudí nabalených na stranu. Za ich peniaze, za lojalitu. A kauzy budú naďalej hniť v šuplíkoch vyšetrovateľov. Aby tam niekto pootváral okná a vyvetral, je zásadnou podmienkou protestujúcich.
Lebo expremiér si nepripúšťa, že jeho garnitúra zlyhala a že toto zlyhanie žiadna komunikačná stratégia nezapláta. Nepochopil, že dnes sa definujú mantinely aj pre ďalšie politické garnitúry. A preto dnes na námestí opäť stoja desaťtisíce ľudí.
A tak skoro neodídu bez nádeje, že pravidlá slušnosti a morálky, zodpovednosť, úcta k faktom, spravodlivosť bez výnimiek budú kritériami aj pre politikov - bez ohľadu na ich tábor.
