Udalosť týždňa
Sýria. Koaličný úder – obmedzený na armádne ciele – ozaj nerieši problém tyranov užívajúcich chémiu proti vlastným občanom, čo zdôrazňujú (všetci) odporcovia a kritici akcie USA, Británie a Francúzska. Po „tomahawkovej“ predohre Donalda Trumpa spred roka však s novou silou duní psychologický odkaz: Je tu bodka za „obamovskou“ érou, keď si USA nechali brnkať po nose a s vojakmi opúšťal Blízky východ aj ich vplyv.
Mocenské vákuum, do ktorého sa natlačili Rusko s Iránom, rozviazalo ruky Asadovi, ktorý sa pod ochranou Kremľa uchýlil k najkrutejšej pomste rebelom. Posolstvo diktátorovi, že protektorát Kremľa nie je garanciou beztrestnosti, je však iba jednorazové, ako trvalejšie stále viazne na ruskej moci opierajúcej sa o bajonety a novičoky (nie spokojnosť občanov a voličov).
Riziko eskalácie až do ozaj globálnych konzekvencií sa nenaplnilo, ale o kúsok opäť priblížilo. Zvláštna pochvala letí Macronovi, ktorý sa 15 rokov po Iraku nezľakol zaujať hodnotový postoj, a tým zvýrazniť jednotu Západu, proti ktorej demonštrovali miestne ľavice vo Francúzska, Spojeného kráľovstva aj USA. Emmanuel Macron sa nezľakol navzdory tradične silnému antiamerickému „feelingu“ Francúzov, navyše umocnenom ešte aj osobou Trumpa,
Udalosť SR
Tomáš Drucker (plus Tibor Gašpar). Ak veríme, že aprílovému ministrovi vnútra šlo ozaj o zachovanie integrity, tak z patu medzi verejným dopytom zarezať Gašpara a príkazom Smeru nezarezať Gašpara je tento spôsob exitu riešenie korektné. S odkazom, že toto je na mňa veľa, plieniť štát musíte bezo mňa...