Po prvý raz v živote pociťujem, čo to znamená byť chudobný. Treba povedať, že ide len o letmý dotyk s touto skúsenosťou. Mal som a mám dobré vzdelanie, milujúcu rodinu, zmysluplnú prácu. Dobrodružstvo, príležitosti, výzvy. A deti, ktoré sú priamym opakom chudoby vo všetkých významoch tohto slova – okrem finančného.
No sťahovanie z jednej krajiny do druhej – aj keď sa vraciate do vlasti – vás zvyčajne odstaví na koniec reťazca, ak ste preč pridlho. V Kanade vám po desiatich rokoch deaktivujú číslo sociálneho poistenia (niečo ako rodné číslo), ako aj vodičák. A rovnako pochodí aj vaše predošlé Ja, spolu s krajinou vašich spomienok – zistíte, že ho odložili v naftalíne do zabudnutej manzardy dejín.
Takže budujete nanovo. A to trvá a chce to čas, čiže presne to, čo sa po päťdesiatke vždy zdá úzkoprofilovým tovarom, a peniaze, ktoré sú abstraktným pojmom, kým vám nezačnú citeľne chýbať.
Kumulatívna povaha chudoby
Po nejakom čase bez príjmu začnete chápať pravú podstatu chudoby. Nielenže vám chýbajú peniaze na vyriešenie problémov, čo sa vynoria – auto, ktoré štrajkuje, lekársky účet, dopravná pokuta – ale skôr sa problémy objavujú, lebo ste už pridlho nemali peniaze.