Peter Pellegrini je novým premiérom, no čoraz menej je jasné, kam vlastne smeruje nová vláda. Iste, objavujú sa čiastočné pokusy robiť rýchle a účinné gestá, dvadsať miliónov na internáty, peniaze pre Trebišov a podobne, no vytratilo sa niečo, čo určuje celkové smerovanie krajiny.
Hrádza proti extrémizmu sa rozpadla, Hrnko je agresívnejší ako v časoch, keď pôsobil s opilcom Slotom, Béla Bugár nepovažuje nič za dostatočný dôvod na to, aby ohrozil túto vládu.
V poriadku, Most môže hovoriť, že oni prispeli k páde Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aj keď vieme, že to urobili námestia, a čo ďalej? Pri akomkoľvek škandále a škandáliku sa objavuje veta o tom, že do toho alebo onoho rezortu nebudeme zasahovať ani komentovať jeho vývoj, pretože podľa koaličnej zmluvy patrí partnerom. A tak Bugár nekomentuje obranu, SNS sa nepýta na vnútro a dookola.
Slovensko nemá jednu vládu, ale niekoľko malých kabinetov žijúcich vedľa seba. A nepotrebujú už ani predstierať, že ich jediným poslaním nie je slúžiť stranám, ale občanom. Každá zo strán si vytvorila svoju minivládu, kde si riadi svoje veci, nepýta sa partnerov na ich veci, aby sa náhodou oni nepýtali na ich, rozdelili si, naozaj si rozdelili ministerstvá a podľa nich aj krajinu.