Milý Vladimir Putin,
aj keď je zjavné, že je to skôr zo zdvorilosti ako z úcty. Voľakedy bol v československej televízii seriál pre deti.
Na úvod písal niekto list svoju drugovi do Sovietskeho zväzu. Spomenul som si naň, keď som premýšľal nad tým, ako riadiš svoju krajinu, ktorú rád navštevujem, pretože považujem istých Rusov za podstatu európskeho myslenia a umenia.
A nad tým, ako mohla krajina, ktorá nám dala svetu Dostojevského, porážku nacizmu a Puškina, urobiť to, čo ste nám urobili.
Lebo Ty to asi nevieš, nie sme pre vás dostatočne zaujímaví, alebo iba vtedy, keď chcete prísť do kúpeľov, no v Baden Badene sa už necítite tak, ako sa tam cítil Turgenev, uprednostňujete naše údajne bratské, slovanské prostredie.
Ktovie, Vladimir, či ste na to, na bratské slovanské prostredie mysleli aj v horúcom lete '68, keď ste z našej vlasti urobili krvavý kúpeľ.
Nepoučili ste sa
Neviem, či si počul o tom, čo sa dialo na Šafárikovom námestí, kde vaši vojaci zastrelili mladých ľudí a kde ich smrťou popravili celú krajinu, keď ste priviedli Palacha k rozhodnutiu, ktoré neurobil dobrovoľne ani Majster Jan Hus, keď ste prekročili hranice bez toho, aby ste sa spýtali, či môžete, lebo ste vedeli, že ste nemohli a nemali právo.
Otázka, prečo niečo také urobila taká významná krajina, sa vzťahovala aj na Nemecko, no zdá sa, že vy, ste sa na rozdiel od Nemcov nepoučili a nikdy ste nenastúpili na cestu historického pokánia.
Pre vás je všetko, čo ste urobili, dobré a správne, neviete síce vysvetliť, prečo ste strieľali do davu v Prahe, v Bratislave a na iných miestach, prečo ste nám zničili diaľnice a parky tankmi, prečo ste vlastne prišli, pretože ste vedeli, že Československo nie je Sovietsky zväz, aj keď ste robili v spolupráci s domácimi kolaborantmi všetko preto, aby ste nás zabrali, pomaly, najskôr západnú Ukrajinu, potom východné Slovensko.