Napísal knihu, ktorá inšpirovala Houllebecqovo Podvolenie. Tento román mnohí čítali ako víziu blízkeho konca Západu. Nápad naň prišiel zo štúdie belgického historika. S DAVIDOM ENGELSOM sme sa rozprávali na ekonomickom fóre v poľskej Krynici.
Maďarskí a poľskí ideológovia ponúkajú historické obrazy, ktoré máme pociťovať ako paralely k súčasnému dianiu. Hovoria o bitke proti Osmanom pri Viedni aj konci Rakúsko-Uhorska. Čo si o tom myslíte?
"Ako historik viem, že ľudia môžu porozumieť súčasnosti len v analógiách s minulosťou. Potrebujeme analógie, aby sme urobili rozhodnutia. Inak by sme boli súčasnosťou pohltení. Samozrejme, musíme si tieto pripodobenia vyberať. Pri politikoch je problém v tom, že si ich vyberajú tak, aby sa hodili ich zámerom. Takže niekedy analógie sedia, inokedy na deväťdesiat percent ignorujú to, čo nesedí."
To je prípad spomínaných analógií?
"Lokálni politici sa snažia umiestniť ako pokračovatelia tých, čo bránili Západ a kresťanstvo. To je, samozrejme, pre nich lákavé, pretože im to dáva historickú legitimitu."
Čo tým sledujú?
"Vytváranie analógií nie je len akademická záležitosť, vytvárajú totiž svoju vlastnú realitu. Nie je to len o spomienkach na minulosť, ale o ovplyvňovaní budúcnosti. Ak napríklad stále hovoríte o zrážke civilizácií, napokon sa to udeje."
Nezdá sa vám, že vaša kniha vytvára analógiu, ktorú môžu politici použiť spôsobom, ktorý sa vám napokon nemusí vôbec páčiť?
"Zatiaľ som sa necítil obeťou manipulácie, práve naopak. Prvá časť mojej knihy ukazuje, ako obdobie konca Rímskej republiky zodpovedá fáze krízy (po roku 2008 – pozn. red.). Nehovorím, čo je dobré a čo zlé, ale čo sa udialo a v čom je to podobné."
DAVID ENGELS
Je belgický historik. Pôsobil na bruselskej univerzite, tento rok získal angažmán na univerzite v poľskej Poznani. Je autorom knihy Úpadok: kríza Európskej únie a pád Rímskej republiky, ktorá bola preložená do nemčiny, maďarčiny a chorvátskeho jazyka.
Aké sú to podobnosti?
"V starom Ríme tiež mali problém s obrovskou polarizáciou spoločnosti, nezamestnanosťou, silný prúd migrácie z východného Stredomoria do veľkých miest, úpadok tradičného rímskeho náboženstva v prospech ateizmu, hedonizmu či orientálnych kultov.
Tiež fenomén protoglobalizácie, prechod od politického systému so silným občianskym zastúpením k oligarchickým štruktúram, takže politika bola v područí ekonomiky.
Rímska republika si o sebe myslela, že predstavuje ľudstvo a každý útok barbarov a teroristov chápala ako atak na civilizáciu. Rástli populizmus a nespokojnosť s chudobou, čo viedlo k nepokojom a napokon k diktatúre. To sa dialo ku koncu Rímskej republiky, ktorá sa zmenila na autoritársky konzervatívny štát.