Už keď sme vyrazili električkou z vozovne kúsok od Pražského hradu, bolo mi jasné, že toto bude neobvyklý rozhovor.
Keď som sa pred piatimi rokmi prvýkrát rozprával s Karlom Schwarzenbergom, na záver ma požiadal o autorizáciu so slovami: "Niežeby som vám neveril, ale ja šušlem, vy kokcete, tak môže dôjsť k nedorozumeniam." V prepise zmenil jedno slovo.
V októbri minulého roka, v poslednom týždni pred voľbami a v posledných dňoch babieho leta sme sedeli v električke. V historickej, veľmi hlučnej, bez zatváracích dverí. A každú chvíľu sme zastavili, ľudia zvnútra, kandidáti do parlamentu či podporovatelia sa rozbehli za voličmi a presviedčali ich, aby dali šancu TOP 09.
Vybiehal aj Schwarzenberg. No, vybiehal... pomaly vykráčal von, prehodil zopár viet s každým, kto mal záujem, a potom sa pomalým krokom vrátil. Veľa času nebolo, historická električka nemohla blokovať bežnú hromadnú dopravu, taká bola dohoda s dopravným podnikom.
Moja prvá otázka rozhovoru smerovala k tomu, či je ohrozená česká demokracia, čo sa pri hrozbe nárastu ANO Andreja Babiša a SPD Tomia Okamuru ako ťahalo celým predvolebným obdobím.
Čo sa stalo v Česku
"Ešte nie priamo, ale je možné, že ak sa Andrej Babiš dostane k moci, bude v najbližších rokoch ohrozená. Ak vymeníme klasickú demokraciu, akú založil Tomáš Garrigue Masaryk a obnovil Václav Havel, za vedenie štátu ako firmu pod vedením oligarchu, môže to viesť k výraznému obmedzeniu demokracie," povedal vtedy.
Keď si spätne čítate Schwarzenbergove rozhovory z posledných desiatich rokov, máte pocit, že on skrátka nepatrí do tejto éry. Neponúka skratky, ktoré sa dajú šíriť na sociálnych sieťach, odmieta naletieť na vlnu protieurópskeho populizmu či strachu pred utečencami.