Keď som pred desiatimi rokmi v kufríku po Slovensku nosil vytlačenú kópiu spisu Gorila, za pôvodnú audionahrávku by som bol dal aj ľavú obličku. Aj preto, aby som presvedčil ľudí (prokurátora, prípadne aj mojich editorov), že Penta uniesla štát.
Najmä však preto, aby som presvedčil sám seba – že nie som len užitočný idiot pracujúci v prospech obrovského politického podvodu, prípadne, že sa nerútim do drahého profesionálneho krachu.
Ale dnes? Po zverejnení spisu si ho všetci prečítali, bol dôkladne zmapovaný a systém na vymáhanie spravodlivosti ho aj tak s prehľadom ignoroval. Peter Holúbek, svedomitý zamestnanec SIS, ktorý Gorilu zostavil, má pravdu – zvuková nahrávka už nepôsobí ako strieborná guľka schopná zabiť netvora.
"Doteraz nemal nikto záujem to vyšetriť," povedal minulý týždeň Trendu. "Nevidím dôvod, prečo by sa to zrazu zmenilo."
Zmysel v nezmyselnosti
To však, prirodzene, neznamená, že nedávny objav nahrávok – polícia ich objavila u zadržaného podnikateľa Mariana Kočnera – nemá zmysel. Ani zďaleka. Len to, že nemá zmysel sám osebe.
V krajine, kde moc slúži na zaobstarávanie výhod pre skorumpovanú elitu, a nie pre bezmocný elektorát (volič je hovno!), samotný dôkaz o zradcovskej vláde na zmenu tejto rovnice nestačí.
To isté platí aj pre Gorilu – ak sedemročné policajné vyšetrovanie, rozhorčenie verejnosti, priami svedkovia ochotní svedčiť a cestovná mapa v podobe prepisov tajných rozhovorov podozrivých osôb – ak to všetko nestačilo na to, aby sa ktorýkoľvek z aktérov Gorily dostal za mreže, nahrávka nič nezmení.
