Pri komentovaní zámeru zriadiť v centre Bratislavy pamätník s hrobom neznámeho vojaka by sme si pri troche zlej vôle mohli vystačiť so slovami neznámeho vojaka, ako ich zaznamenal Karel Kryl. Pokúsme sa však o veľkorysejší prístup.
Predovšetkým, komentátor rešpektuje čosi ako pestovanie národného mýtu a potrebu budovať hmotné či ideové pamätníky, okolo ktorých sa spevňuje spoločenské pradivo.
Jednoduchšie povedané, ľudské spoločenstvá potrebujú príbehy, ktoré ich držia pohromade. Môžu to byť aj rozprávky (bárs o praotcovi Čechovi), ale musí byť zrejmé, že sú to rozprávky. A v tom je opäť problém.