Autor je bývalým hlavným ekonómom Európskej banky pre obnovu a rozvoj, riadi Inštitút globálnych vzťahov na London School of Economics.
Od chvíle, keď sa Čína začala reformovať a otvárať, ubehlo štyridsať rokov, počas ktorých sa správala ako vzorný študent. Po štyroch desaťročiach rýchleho rozvoja sa čoraz asertívnejšie predstavuje ako učiteľ. Vzhľadom na vývoz kapitálu do zahraničia má silný záujem na tom, ako sú riadené krajiny, kde investuje.
Je však svet pripravený učiť sa od Číny?
V uplynulých rokoch Čína zosilňoval svoju vonkajšiu politiku – jej najambicióznejším vyjadrením je iniciatíva Jeden pás, jedna cesta – v záujme presadzovanie svojich hospodárskych záujmov, aj posilňovania mäkkej sily. Čínski lídri chcú svojej krajine prinavrátiť to, čo považujú za oprávnené miesto vo svete.
Vzostup a pád. A vzostup
Čína dosiahla hospodársky vrchol na prelome 16. a 17. storočia, keď tvorila tretinu svetového HDP. Podiel pomaly klesal až do roku 1820, keď začal priamo padať. Mohol za to rýchly rast Západu vďaka priemyselnej revolúcii. Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia čínsky podiel na globálnom HDP klesol pod päť percent.
Potom však Teng Siao-pching prišiel s reformami a otváraním sa, čím sa začal čínsky hospodársky zázrak. Od roku 1978 sa z chudoby vymanili stovky miliónov Číňanov a čínsky podiel na svetovom HDP, ktorý dnes dosahuje jednu pätinu, naďalej rastie.
Ak však chce Čína zvýšiť svoj medzinárodný vplyv tým, že svoju skúsenosť ponúkne ostatným ako model hodný nasledovania, musí určiť mechanizmy, ktoré ju priviedli k úspechu a vysvetliť, prečo sú prenosné.
Zhruba takto znie zadanie nového centra pekinskej Univerzity Čching-chua. Akademické centrum čínskej ekonomickej praxe a myslenia má za úlohu pochopiť a šíriť čínske rozvojové skúsenosti. Tento proces nedávno začal prezidentovaním prvej správy s názvom „Hospodárske poučenie zo 40 rokov čínskych reforiem a otvárania sa“.
