Ku kandidatúre Maroša Šefčoviča sme z tohto miesta pred časom povedali, že je menej dôležité, čo si myslí o Bašternákovi, a dôležitejšie, že nevykročí z demokratického politického rámca.
To sme tvrdili pod stresom z Ficovho mátoženia, vďační, že Smer vytiahol kandidáta, ktorý má silnú demokratickú poistku. A napríklad si neosvojí teóriu o prevrate, ktorú si Fico vzal z politických okrajov.
Ak by to Šefčovič urobil, hneď by sa aj obral o veľkú časť európskych kontaktov, ktorými sa v kampani chváli.
Veď len nedávno sa uchádzal o nástupníctvo po Junckerovi – za frakciu socialistov – a ak by nie dlho nato začal v inej kampani brblať, že slovenské námestia boli pripravené na Piatej avenue, rovno by si v cévečku mohol urobiť hrubú čiaru.
Teraz, keď sú vo finálnej trojke demokratickí kandidáti – hrozba Harabina sa znížila, i keď jeho slabikovanie z neoverených zdrojov si ešte užijeme –, musíme sa pýtať, či tiež pominulo nebezpečenstvo, že Šefčovič urobí názorovú vývrtku à la Fico.