Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV
Tisíce predovšetkým mladých ľudí, vyšli v posledných týždňoch do ulíc alžírskych miest. Dôvodom bol nesúhlas s krokmi súčasného prezidenta Abdalazíza Bútaflíku, ktorému sa 28. apríla skončí štvrté funkčné obdobie.
Má 82 rokov, nechodí, ale chce vládnuť. Alžírčania vyháňajú prezidenta z úradu ČítajteBútaflíka sa síce vyjadril, že už nebude viac kandidovať, ale napriek tomu chce zostať vo funkcii aj po apríli a to dovtedy, kým bude prijatá nová alžírska ústava. Týmto krokom by sa vyhol voľbám, ale zostal by prezidentom na neurčito.
Prezident Bútaflíka, ktorý mal niekoľko mozgových príhod a pohybuje sa na invalidnom vozíku, reálne ani nevládne. Alžírčania za jeho politickým manévrom vidia mocenské hry armády, ktorá fakticky drží v rukách moc a v krajine chce zachovať status quo. Problémom preto ani nie je osoba prezidenta, ale samotný vládnuci režim.
Prezident je veľmi silný
Protesty v Alžírsku sú pomerne časté a prebiehali aj v posledných desiatich rokoch. Väčšinou však boli sociálne motivované. Niekedy na ich potlačenie použil režim aj silu, ale v skutočne vypätých situáciách sa vždy mohol spoľahnúť na príjmy získané z ťažby nerastných surovín, na ktoré je Alžírsko bohaté.
Vždy, keď to bolo potrebné, nalial režim do štátneho rozpočtu peniaze a nimi potom financoval rôzne sociálne programy alebo zvyšoval mzdy. Dnešné protesty sa však od tých predošlých podstatne líšia, keďže heslá proti prezidentovi postupne vystriedali heslá proti autoritatívnemu režimu a výzvy na usporiadanie slobodných volieb.
Alžírsky politický systém, hoci vykazuje známky demokracie a plurality, je formálne založený na silnom prezidentovi. Režim nastavil pravidlá svojho fungovania ústavou a súvisiacimi zákonmi v prospech mocenského jadra okolo prezidenta, čím je výrazne posilnená pozícia prezidenta na úkor parlamentu, vlády aj politických strán.
V krajine síce pôsobia politické strany, ich vplyv je však limitovaný slabými právomocami parlamentu a miestnych samospráv. Obmedzené pluralistické prvky ako relatívna sloboda tlače alebo existencia opozičných strán, sú nastavené tak, aby systém neohrozovali.