Autor je politológ a publicista
Volebná prognóza takmer rok pred voľbami je ošemetná vec. V júni 2001 mali HZDS, Smer a SNS 54 percent, pravica len 35 percent. O šestnásť mesiacov však vzniká druhá Dzurindová vláda.
V júni 2009 mala koalícia Smeru, SNS a HZDS 55 percent a SDKÚ, KDH s SMK len 33 percent. O rok však vzniká vláda Ivety Radičovej.
Podľa sociológa Slosiarika z prieskumnej agentúry Focus sa v prípade posledných parlamentných volieb až tretina voličov podľa vlastných slov rozhodla až posledný týždeň pred voľbami. Pätnásť percent opýtaných voličov dokonca až v deň volieb.
Všetko teda môže byť úplne inak, naznačme si však trendy.
Bitka o rovnakého voliča
Kiska by urobil obrovskú chybu, ak by svoju stranu okamžite po vytvorení nespojil do koalície s progresívcami a stranou Spolu. Majú totiž vôbec najväčší prienik potenciálnych voličov.
Do 17. júna sa udeje ešte niekoľko vecí – už sa začal prejavovať „efekt Čaputová“ na preferenciách PS/Spolu. O týždeň prebehnú voľby do europarlamentu, ktoré pre tradične nízku účasť a špecifický elektorát má táto koalícia veľmi dobrú šancu vyhrať.
To by bola prvá porážka Smeru na celoštátnej úrovni za dlhé roky.
PS so Spolu teda pokojne môžu „prežiť“ nástup Kiskovej strany. Ale reálna je aj možnosť, že ich Kiska stiahne pod – pre koalíciu nutných – sedem percent.
Druhým dôvodom je v stručnosti - nedostatok času a ľudí na poctivé budovanie štruktúr. Ak teda Kiska nechce so sebou potiahnuť prospechárov, ktorých sa v takýchto prípadoch objaví vždy dosť.
