sť vláde v ústrety. Pritom z jeho postoja sa zdá, že ako právnik vie, že vyvlastňovací zákon je protiústavný a v právnom štáte nemá šancu na prežitie.
A tu je hlavný prezidentov problém. Vykrúca sa ako len môže, v snahe nebyť tým zlým, kto tento zákon podaním na ústavný súd pochová. Je zrejmé, že by mu to na obľúbenosti u predsedu Smeru nepridalo. To je potom dôvodom aj škandalózneho vyjadrenia, keď vyhlásil, že zákon nie je v rozpore s ústavou, ale len dvoma jej článkami. Neuveriteľné. Akoby existovali články ústavy, ktoré nie sú záväzné.
