Prezident Gašparovič podpísal vyvlastňovací zákon. To zrejme málokoho prekvapilo, najmä ak za poslušnosť zrejme dostane sľúbenú predvolebnú podporu teraz 45percentného Smeru.
Podpis docenta práva pod zjavne protiústavným právnym predpisom nemôže prekvapiť nikoho, kto sledoval jeho výkrúcačky o rozpore s „iba dvoma článkami ústavy“, neprekvapí toho, kto si pamätá kauzu Gaulieder, toho, kto si pamätá „noc dlhých nožov“ v novembri 1994.
To, že by sa Právnická fakulta, ktorá mu titul docenta udelila, mala zamyslieť nad tým, či mu ho aj po tomto „štátnickom“ čine ponechá, je už iná vec. Tvrdiť po tomto podpise, ktorým sa potvrdil „revolučný krok vlády“ smerom k pošliapavaniu základných ľudských práv a slobôd, že tu máme na čele štátu nadstraníckeho prezidenta, alebo nebodaj štátnika, by bolo riadne pritiahnuté za vlasy. Samozrejme nie pre tých spoluobčanov, ktorým je prednejšia diaľnica ako ľudské práva. A bude im prednejšia, pokiaľ si vláda nezmyslí postaviť niečo práve na ich dvore a nevyhlási to za strategickú investíciu. Lebo v tom momente budú zrazu ľudské práva to jediné, čo ich bude zaujímať.
