Tento text bol publikovaný 5.mája 2008.
Dňa 15. marca 2008 sa krajne pravicový dav pokúsil narušiť prejav primátora Budapešti a keby nebolo prítomných niekoľko sto policajtov, pravdepodobne by bolo došlo k násilnostiam. Potom hodili zápalné fľaše do istého budapeštianskeho predpredaja lístkov, pretože tam podľa extrémistov neobslúžili „maďarskú dievčinu“, ktorá si chcela kúpiť lístok na koncert „národnej“ kapely.
Zdôrazňovanie týchto prívlastkov v Maďarsku znamená, že nejde o „Žida“, „Cigána“ ani „liberála“. Jeden extrémistický bloger ohlásil začiatkom apríla zraz na mieste „činu“, vyzval „národne cítiacu mlaď“, aby prišla k predpredaju a kúpila si lístky na „národne ladené“ akcie.
Predpredaj je v obvode, kde žije najviac ľudí židovského pôvodu a kde na prelome rokov 1944 – 1945 predchodcovia „národne cítiacej mlade“ spáchali sériu vrážd. Akcia síce zlyhala, ale eskalácia provokácií je očividná.
Žiaľ, problém už nemôžem odbiť tým, že v každej krajine existuje zopár percent šialencov. Ide o vážnejšiu vec.
Nenávisť
Zsolt Bayer, jeden z ideológov FIDESZ-u, vo februári v denníku Magyar Hírlap, financovanom bývalým socialistickým veľkopodnikateľom a súčasným fideszovským miliardárom Gáborom Szélesom, s odzbrojujúcou úprimnosťou predložil čitateľom pôvodcu spomínaných ťažkostí. Jeho článok bol otvoreným listom a adresátom bol liberálny politik János Kóka. Hlavné posolstvo je v druhom odseku: „Milý János, aj teba nenávidím. Pravda, nebolo by ťažké tento fakt zabaliť a urobiť politicky korektným, ale už na to nemám chuť.“
Podľa Bayera je Gyurcsányova vláda zločineckým spolčením proti maďarskému národu, ktorého hlavným cieľom je nalomiť chrbticu štátu a národa. Vo svetle podobných kritík sú pochopiteľné vášne, ktoré sa od septembra 2006 stelesňujú na uliciach maďarského hlavného mesta. Ak o politickom rivalovi možno predpokladať takéto podlosti, potom reakcia na ne – vyrabovanie budovy televízie, barikády v uliciach a podpaľačstvo – je odpustiteľným hriechom.
Bayer ide ešte ďalej. Tým, že sa robí z nenávisti voči politickému rivalovi niečo, k čomu je možné sa otvorene hlásiť, prekračuje základné tabu kresťanskej kultúry.
Veľmi plavovlasí, veľmi modrookí
„Váš svet prinesie nové hrôzy... bez zábran a podlo ste vyplienili štát a odkedy máte majetok štátu vo vrecku, nenávidíte štát a bojujete proti nemu,“ píše a podrobne vysvetľuje, čo má na mysli: „V slávnych berlínskych kabaretoch... znevažovali všetko, čo bolo pre Nemcov dôležité a sväté. Potom sa raz večer zjavili veľmi plavovlasí, veľmi modrookí nemeckí mladíci, na rukávoch pásky s hákovými krížmi, a rozmlátili tvár majiteľa baru na neidentifikovateľnú kašu.“
Ak by si niekto myslel, že Bayer omylom zabudol diferencovanejšie predstaviť veľmi plavovlasých mladíkov, mýli sa. Pokračuje vo svojej myšlienke takto: „Maďarská spoločnosť je ešte vždy v stave zdanlivej smrti. Ale raz sa prebudí. Bude to strašný deň, János, ale, žiaľ, nevyhnutný. Ja už naň čakám... Národ nemožno obrať o jeho kultúru.“
Je logické, že „veľmi plavovlasí, veľmi modrookí“ maďarskí mladíci nastúpia do akcie, veď práve im píše Bayer už roky svoje štvavé články.
O tom všetkom by sa neoplatilo písať, keby Bayer nebol osoba, ktorej myšlienky opakuje Viktor Orbán a bol váženým hosťom na nedávnych oslavách 20. narodenín FIDESZ-u. Tento človek pokladá bijcov NSDAP za citlivých obdivovateľov Wagnera a hlása, že nenávisť je v politickom živote legitímna, dokonca potešiteľná vec.
Tak hlboko neklesli ani nacisti. Po pogrome Krištáľovej noci totiž prišli na to, že vybičovanie nenávisti je kontraproduktívne (môže prípadne vzbudiť súcit voči objektom nenávisti), preto sa usilovali vyhladzovací program utajiť pred obyvateľstvom. Len komunisti sa opovážili o svojich obetiach otvorene povedať: „Nielen strážiť, ale aj nenávidieť.“ Tým, že Bayer prebral tento štýl, dokazuje, koho je duchovným dieťaťom.
Epidemické šírenie
Taktika FIDESZ-u je zjavná. Viktor Orbán na základe svojho princípu „jeden tábor, jedna vlajka“ urobil rad gest smerom ku krajnej pravici, aby ju mohol integrovať. Dokazuje to epidemické šírenie nálepiek a odznakov veľkého Uhorska na fideszovských podujatiach, pričom ani jeden pravicový politik svojim prívržencom nevysvetlil, čo by si pod týmito symbolmi mali predstavovať. Vari revíziu hraníc?
A čo bude s tými, ktorí nechcú revíziu? Pred týmito otázkami príslušní politici uhýbajú tým, že ide len o historické symboly. Pre iných sú však podľa všetkého skalopevnou realitou. Stačí si pozrieť krajne pravicové webové stránky v Maďarsku.
Podobne je to aj s červeno-bielymi árpádovskými zástavami, s ktorými nebol nijaký problém, kým patrili medzi 12 historických zástav. Zástava však nadobudla samostatný život. Jednak preto, lebo jej používatelia presne vedia, že tým provokujú všetkých, čo vedia, že za ostatných osemsto rokov ju samostatne používali len príslušníci fašistických šípových krížov. A tiež, lebo táto zástava symbolizuje odmietanie západného kresťanstva a kapitalizmu.
Vedenie FIDESZ-u pri tom potichu asistuje, veď to bol Orbán a jeho bývalý minister školstva, ktorí navštívili podujatie „Magyar Sziget“, združujúce „národne cítiacu“ mládež. Miesto, kde krajná pravica dostáva základný ideologický výcvik.
Autor: Krisztián Ungváry (Autor je maďarský historik)
