Čo čaká prezidenta Obamu

Nový americký prezident musí obnoviť a posilniť tri piliere americkej moci: prosperitu ekonomiky, armádu a príťažlivosť Ameriky ako spoločenského modelu.

Deň inaugurácie bude pre Baracka Obamu tak trochu paradoxom. Celý život sa pripravoval na vnútropolitické výzvy. Vo svojej knihe, „Odvaha nádeje", píše, že chce zahojiť rasové a politické jazvy v USA. To ho stále čaká - ale popri týchto úlohách stojí pred Obamom ďalšia, možno ešte väčšia výzva: za jeho pôsobenia sa rozhodne o tom, či si Amerika upevní pozíciu superveľmoci, alebo či klesne na úroveň ‚iba' veľmocí, ako sú Rusko či Čína. To  poznačí aj postavenie Európy, ktorú svet spolu s USA vníma ako súčasť Západu.

Relatívna americká moc už dávno nebola tak slabá, ako je dnes. Tradične vždy stála na troch pilieroch: na prosperite americkej ekonomiky, na sile jej armády a na príťažlivosti ‚Ameriky' ako spoločenského modelu.

Všetky tri piliere sú dnes oslabené. Ani armáda s 1,5 milióna vojakmi nevedela celé roky zaviesť poriadok v Iraku - výsledkom je, že USA čiastočne stratili schopnosť odradiť nepriateľa. O prosperite sa len ťažko dá hovoriť: niektoré z najväčších amerických bánk minulý rok skolabovali. A po škandáloch z Abú Graibu a Guantánama Bay sa nájde oveľa menej tých, čo Ameriku stále obdivujú a rešpektujú.

Úpadok nie je nevyhnutný

Zdalo by sa teda, že USA čaká neodvrátiteľný úpadok. Alebo nie? Ako poznamenal politológ Fareed Zakaria vo svojej novej knihe, „Budúcnosť americkej sily", ekonomika USA stojí na silných základoch. Zo všetkých bohatých krajín majú Američania najrýchlejšie rastúcu populáciu - zatiaľ čo Európa starne, USA má stabilný príliv ľudí v produktívnom veku. A hoci americký 'laissez-faire' kapitalizmus produkuje bubliny, ako bola tá, ktorá práve praskla, má väčšiu schopnosť regenerácie: po páde sa vie rýchle zdvihnúť.

To neznamená, že sa USA automaticky pozbierajú, napríklad zadlženosť krajiny ešte môže spôsobiť kolaps dolára. Ale ak Obama urobí správne rozhodnutia, USA sa pravdepodobne pozbierajú rýchlejšie ako podobne postihnuté krajiny Európy.

Reputácia amerických ozbrojených síl síce po Iraku klesla, ale korene krízy sú známe a liečiteľné. Vojaci neboli pripravení na partizánsky typ boja, čo ich v Iraku a Afganistane čakal; bolo ich málo a nemali na teroristické útoky odpoveď. To sa však už mení: USA do Iraku vyslali viac síl, nové posily lepšie poznajú podmienky v krajine a do boja proti radikálom efektívnejšie zapájajú samotných Iračanov.

Tým druhým problémom bolo priveľké vyťaženie vojsk. To už armáda rieši zvýšením počtu vojakov. Situácia sa zlepší aj stiahnutím Američanov z Iraku (aj keď je možné, že budú musieť ísť rovno do Afganistanu, kde boje neutíchajú).  Celkovo je však armáda USA v lepšom stave ako pred pár rokmi.

Najľahšia úloha

Tretí pilier americkej moci - príťažlivosť Ameriky ako spoločenského modelu - sa bude Obamovi opravovať najľahšie. Napriek ôsmim rokom Georgea Busha, USA naďalej fascinujú. Svedčí o tom aj tých 200-tisíc ľudí, čo si prišli Obamu pozrieť v júni minulý rok v Berlíne. Ak Obama naozaj zakáže mučenie, zavrie Guantánamo Bay, a zaviaže sa bojovať proti globálnemu otepľovaniu, imidž USA sa  zlepší.

V deň inaugurácie má Obama tieto silné karty. USA sú bezpochyby v ťažkej situácii. Ani o Obamovej zahraničnej politike sa toho veľa nevie. Ale ukazuje, že chápe, ako klesla prestíž USA vo svete a zatiaľ robí správne kroky: plánuje stiahnutie z Iraku, kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv a berie vážne obavy zo zhoršovania životného prostredia.

To sa presne od USA čaká, ak si chcú udržať prím medzi svetovými mocnosťami. Ak sa Obamovi zároveň podarí vyviesť USA z hospodárskej krízy, zlepší tak pozíciu Západu - a teda aj Európy - v očiach sveta. Držme mu palce.

(Autor je riaditeľom pre zahraničnú politiku a obranu v londýnskom Centre pre európsku reformu)