V sobotu ráno vyšiel z Polomky hrozivý signál. Na volanie o pomoc zareagovali všetci. Záchranári, hasiči, zdravotníci, lekári, nemocnice, letecká záchranná služba, štát aj železnice. Ohlas železníc bol spočiatku rovnako ľahostajný a bez kúska sebareflexie ako pred rokmi, keď na tom istom priecestí zahynuli lyžiari.
Vtedy obec Polomka vyslala signál a prosbu o nápravu. Pribudla len smetisková tabuľa s výstrahou Pozor vlak. Priecestie tak napriek rozrastajúcemu sa lyžiarskemu stredisku a vysokej návštevnosti ostalo nepovšimnuté. Do okolia vysielalo signál, akoby koľaje patrili fabrike a slúžili na posúvanie vagónov.
Domáci motoristi vedia, že tadiaľ jazdia motorové vlaky aj rýchliky. Cudzí šoféri, ktorých tadiaľ v zime prejde podstatne viac ako domácich, by potrebovali bezpečnejší a lepší signál, než je trúbenie vlaku. To sobotné a posledné pred nárazom bolo iba výstrahou a neskorým signálom pre šoféra, ktorý pochybil.
Prosby o zvýšenie bezpečnosti na priecestí a reálna potreba inštalácie elektronickej signalizácie zostali v minulosti nepovšimnuté. Strašné je, že bezprostredne po nehode premiér aj železnice označili miesto ako bezpečné s výborným výhľadom tristo až štyristo metrov. Realita je úplne iná a prichádzajúci vodič má výhľad 150 metrov. Vlaky, ktoré tu nemuseli jazdiť pomalšie, sa na priecestie doslova vyrútia za predpokladu, že v tomto období bude na priecestí s najväčšou pravdepodobnosťou auto.
Rozhodne s väčšou než na tých ostatných tisícdvesto nechránených priecestiach. To dobre vedia aj na železniciach, pretože teraz sľubujú nápravu. Je smutné, aké tragické signály potrebuje štát, aby chránil, robil prevenciu alebo si aspoň priznal chybu.
