SME

Nastráž! Viac nás týmto heslom nestraš!

Stále nie je jednouché pohľadať účinné slová zoči-voči nepriestrelnej logike nacionalistov.



V historickom kalendári Slovenska je zopár dátumov, ktoré nevedia, ako sa majú tváriť. Na jednej strane tam evidentne patria. Na druhej strane, vzťah spoločnosti k nim je zložitý. Nejednoznačný. Protirečivý. Zbabelý. A tak sa nám mstia. Namiesto toho, aby pomáhali budovať pocit identity, traumatizujú našu historickú pamäť a podkopávajú sebavedomie krajiny a jej obyvateľov.

Štrnásty marec. Bolo by lepšie, keby vôbec nebol? A keď nie, tak kde? V historickom kalendári? V dejinách Slovenska? Lenže on bol. A je. Aj tam, aj tam. Dejepis hovorí, že sa to stalo takto: 13. marca 1939 povolal Adolf Hitler do Berlína Jozefa Tisa a Ferdinanda Ďurčanského. Ponúkol im vyhlásenie samostatného štátu výmenou za rozbitie ČSR. V opačnom prípade bude slovenské územie Česko - Slovenska rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Slovenský snem v Bratislave 14. marca bez hlasovania vyhlásil slovenský štát. Jozef Tiso sa stal prvým predsedom vlády samostatnej republiky.

Bolo by smiešne, keby sme z tohto javu obviňovali dejinné udalosti prítomné v našom aj tak ešte stále dosť riedkom historickom kalendári. Teda v tej jeho časti, ktorú sme si už ako-tak osvojili. Napriek tomu to robíme. Krivo zazeráme na väčšinu pamätných dní a štátnych sviatkov. Raz jedni, raz druhí, vlastnej histórii nevieme prísť na meno. Druhý najrozšírenejší postoj je túžba škrtnúť ich. Takýto postoj je práve taký smiešny, ako pochopiteľný. Silou školského príkladu nás usvedčuje z toho, že sme ako spoločnosť pričasto náchylní podliehať detinským záchvatom snivého prístupu ku skutočnosti, pre ktorý je také typické, že želanie je otcom myšlienky.

Štátotvorné gesto

Nie je jednouché pohľadať účinné slová zoči-voči nepriestrelnej logike nacionalistov. Sú takí hrdí na tento dátum. Zo zorného uhla, pod ktorým túto udalosť vidia oni, majú to, čomu tak radi hovoria historická pravda. Okrem toho im imponuje ideológia, na ktorej toto štátotvorné gesto stojí.
Uniformy sú pre totalitné a intolerantné myslenie symptomatické. Tie v roku 1922 dali dohromady Mussoliniho chlapcov, frustrovaných veteránov z prvej svetovej vojny, v roku 1933 národných socialistov v Nemecku. A aby sme nezabudli na rok 1917 a všetky jeho ozveny po celom svete. Maova kultúrna revolúcia v Číne sa odohrávala v montérkach, čo je teda už naozaj vulgo esencia uniformy. Uniformy československého Víťazného februára ?48 boli šedivé, až do tej miery, že sa ich nositelia zlievali do neidentifikovateľnej masy. Ľudové milície - to bola pozoruhodná autorita. Keď vmašírovali do ulíc, šla z nich hrôza. Pamätáme sa ešte, ako sme sa v decembri 1989 obávali, že budú povolané na rozohnanie generálneho štrajku? V čom bola ich sila?

Sebavedomé hniezdo

Čo ponúknuť novodobým romantikom s prebúdzajúcim sa pocitom vykorenenosti rozjatreným túžbou patriť do hniezda, z ktorého by mohli načerpať sebavedomie a silu, ktoré tak bytostne potrebujú? Čím ich vybaviť na boj proti pocitu márnosti a rozplynutia sa v anonymných prúdoch globalizmu namiesto lacných hesiel a ohlupujúcich pseudomýtov? Je to škoda, že nám chýba bohatá mýtotvorná vrstva kultúrnej pamäti. To, že ju supluje úsilie o zámernú tvorbu mýtov, je však škoda tisíckrát väčšia. Lebo aj v tomto prípade platí, že želanie je otcom - spoločenskej objednávky. Z útržkov histórie si snaživo lepíme imitáciu dejín. Výsledok však nevypovedá o tom, akú máme minulosť, ale o tom, kto ju zliepal. A prečo. Je to pochabá a primitívna snaha. Keď sa spojí s osobnou frustráciou aktivistu, ktorý sa vydal na skusy ďaleko za hranice faktov, rozpor medzi jeho túžbami a realitou je priveľký na to, aby ho múdro zvládol. Lebo čo je múdrosť? Schopnosť správne používať rozum. Lenže ten je, chudák jeden uniformovaný, permanentne ohlušovaný dupotom čižiem, ozvenou skandovaných hesiel a revom svojich ideových vodcov.

Čo s tým? Poďme sa o tom porozprávať. Precíznosť formulovania postojov je úplne iná v režime monológu, než v polohe dialógu. Verejné vystúpenia aktivistov nacionalistických zoskupení, či fašizmom fascinovaných fanklubov, pochody a demonštrácie sú len znásobením monológov ich ideových vodcov. Sú ozvenou vystúpení ich ideologických vzorov z minulosti. Súdnemu človeku pripadajú smiešne? Svojou okázalosťou, rituálnosťou a argumentačnou bigotnosťou pravdepodobne áno. Práve v tom spočíva ich nebezpečenstvo. V konečnom dôsledku primitívnosť ich prejavov, papagájovanie naučených hesiel a postojov, uhrančivý - lebo primitívny, rytmus pochodujúcich čižiem či skandovania, majú za úlohu učičíkať zdravý - rozumej kritický rozum nielen u prizerajúcich sa, ale hlavne u účastníkov rituálov zasvätených totalitarizmu. Prebúdzajú najnižšie city, aby dosiahli najvyššie ciele. Ovládnutie životného priestoru je jedným z nich. Vlastne jediným, ak si uvedomíme, že totalitné ideológie považujú za sféru svojho vplyvu aj dušu a myseľ človeka.

Koniec dejín

Čo teda robiť, keď vidíme ulicami pochodovať uniformy odkazujúce svojimi insígniami a strihom na totalitné režimy? Zorganizovať niečo podobné živené odvolávaním sa na tradície demokracie, humanizmu a slobody a stretnúť sa s nimi? Kde? Na najbližšej križovatke dejín? To z povahy zdrojov demokracie a humanizmu jednoducho nie je možné. Pomôže vložiť im „kvetiny do hlavní"? Na chvíľu azda.

Nechcem, aby to vyznelo ako zvyšovanie si vlastnej dôležitosti, ale predsa mi len nedá ostať ticho, keď vidím, že moji „názoroví protivníci" neváhajú vyjsť do ulíc. V uniformách, v pochodových formáciách a s jasným cieľom. Nie v horizonte dňa, ktorý sa rozhodli využiť na zvýšenie spoločenského dosahu svojho počínania.

Desí ma predstava dobrovoľníka v uniforme. Ochromuje ma jeho uvažovanie. Ráno si oblečie uniformu, vpochoduje do ulíc a neprestane, kým nebudeme v uniformách pochodovať všetci. V jeho uniforme. Kým si nebudeme všetci a každý myslieť a hlavne nahlas hovoriť to, čo je dnes považované za kultúrnu kuriozitu, operetne kostýmovaní nacionalistickí nadšenci nepoľavia. Možno to vyzerá, že preháňam, poháňaný vlastnou fantáziou, lenže bohužiaľ to také jednoduché nie je. Naposledy sa to začalo dekadentne sa tváriacim mašírovaním pod jednotne vyšívanými fangličkami na Rím, potom na Berlín a skončilo sa to druhou svetovou vojnou. Vlastne neskončilo, prišla studená vojna. A dnes sa zase raz zdá, že „koniec dejín" je v nedohľadne.

Cieľ stanovený pre ten deň splnili už len tým, že si ich verejnosť všimla. Hovorím o cieli, v ústrety ktorému kráčajú. Rezko, odhodlane, nekomplikujúc si plán pochodu mnohohlasom. Kráčajú za cieľom takým jasným a žiarivým, ako len preludy dokážu byť. Chcú nám dobre. Všetkým. Aj za cenu likvidácie každého, kto sa im postaví do cesty. Na našom území sa takéto sily dali do pohybu práve 14. marca 1939. Nastráž! Nestraš! Nestraším. Ale ani sa nechcem nechať strašiť.

Silvester Lavrík (1964)

je dramatik a režisér. Žije v Bratislave. Je riaditeľom Rádia Devín. Vydal zbierky poviedok Allegro Barbaro, Zlodeji, Perokresba, monodrámu Villa Lola, zbierku hier Hry a cestopisný album Slovensko v lete.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C2XDR na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 280
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 877
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 201
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 027
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 790
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 861
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 002
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 634
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 425
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 033
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 436
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 226
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu