Moji čisto slovenskí rodičia svoju znalosť maďarčiny považovali za samozrejmosť. Nikdy im nedošlo, že boli ukrivdení, keď vyrastali a žili v prostredí, ktoré ich takto sformovalo. To napadlo až iných. Boli to a zostali uhorskí Slováci.
Ideologická zbraň
Pred približne sto rokmi bol maďarský vplyv na našu jazykovú, kultúrnu a politickú identitu ešte stále dominantný, dnes je slabý až zanedbateľný. Prečo však potom hrá v slovenskej politike 21. prvého storočia, dnes, takzvaná maďarská karta ešte stále takú významnú úlohu? Veď o svoju identitu sa už v žiadnom ohľade báť nemusíme. Tá závisí iba od nás. A o územie už vôbec nie. To nám garantuje únia.
Po dejinami dávno strávenom rozpade tisícročného manželstva s Maďarmi akoby nás ešte stále mátal prízrak bývalého dominantného partnera, ktorý nám naďalej komplikuje život.
Maďarská karta je ideologickou zbraňou slovenských politikov, zameranou na skratovú manipuláciu so slovenskou verejnou mienkou a cez ňu najmä s ich vlastnou, slovenskou voličskou základňou.
Má tri roviny. Tá prvá zdôvodňuje, prečo sa naša politická reprezentácia správa k Maďarskej republike ako k nepriateľskému štátu, a nie ako k nášmu najbližšiemu susedovi a spojencovi v rámci EÚ a NATO. Tá druhá má vysvetliť, prečo k maďarskej menšine na Slovensku pristupuje ako k votrelcovi, ktorého si treba podrobiť a domestikovať. A tá tretia obhajuje postoj k jej politickej reprezentácii ako k piatej kolóne, ktorú treba zlikvidovať.
Obviňujúci tón
Všetky tieto tri roviny maďarskej karty sa na Slovensku opäť podstatne zmenili k horšiemu po nástupe Ficovej garnitúry k moci. Až do rozpadu Československa (1992) videli slovenskí nacionalisti svojho hlavného nepriateľa v Čechoch, potom im však vyvstali do popredia Maďari. Po osamostatnení totiž význam maďarského faktoru na Slovensku citeľne vzrástol, až sa napokon Maďari (SMK) dostali až do vládnych koalícií rokov 1998 až 2006.
Stali sa dokonca hlavným stabilizačným prvkom Dzurindových kabinetov a rozpad tejto koalície zavŕšili pre nacionalistov nestráviteľné sústa: jeden Maďar (Béla Bugár) sa zvláštnou, paradoxnou zhodou okolností načas stal - strašné čo len pomyslieť - predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a druhý (László Szigeti) ministrom školstva - a SNS spustila zúrivú protimaďarskú volebnú kampaň 2006.
Tá oslovila aj víťaza týchto volieb, Róberta Fica, ktorý si SNS prizval do novej vládnej koalície, a tým radikálne oslabil svoj internacionálny sociálnodemokratický potenciál. Navyše namiesto toho aby Róbert Fico v tomto zväzku pacifikoval a usmerňoval Jána Slotu, došlo k opaku: tón slovensko-maďarským vzťahom začal pre celú vládnu koalíciu udávať Ján Slota so svojou SNS. Premiér ho v lepšom prípade toleruje a v horšom obhajuje, priamo preberá a ďalej rozvíja. Je to tón obviňujúci, nenávistný, arogantný a agresívny. Namiesto argumentov používa urážky, namiesto na rozum apeluje na pudy.
Sústredený útok
Z najvyšších miest sa opakovane ozýva varovanie pred maďarskou hrozbou spoza hraníc. Nielen terajšou, počnúc Maďarskou gardou, pokračujúc maďarskými fanúšikmi a končiac maďarským parlamentom. Ale už dokonca aj budúcou: čaká nás apokalypsa, keď Viktor Orbán vyhrá voľby - lamentuje samotný slovenský premiér. Tým sa pridáva k Mečiarovi, ktorý sa svojho času hotoval postaviť do čela slovenských vojsk na maďarských hraniciach; ako aj k Slotovi, ktorý velil: do tankoch a na Budapešť!
Pokiaľ ide o maďarskú menšinu, slovenská administratíva vedie sústredený útok na najcitlivejšiu stránku jej etnickej identity - na jej materinský jazyk. Obnovuje sa najtvrdšia interpretácia jazykového zákona vrátane nehoráznych sankcií za porušovanie jeho stupídnych noriem. Bojový tanec okolo učebníc pre maďarské deti dáva najavo, že Maďari to majú aj tu vopred prehrané. A do maďarských materských škôl idú zaviesť povinnú slovenčinu.
Ani tretiu rovinu maďarskej karty dnes nijako nezanedbávame. Slovensko-maďarský konsenzus v predchádzajúcej vládnej koalícii nebol jednoduchý, často škrípal a vyžadoval enormné úsilie. Ale napriek všetkému pretrval celých osem rokov a SMK z nich vyšla s najvyšším počtom pozitívnych bodov. Keď táto koalícia prehrala voľby, čo nebolo vinou Maďarov, začali sa všetci viezť na protimaďarskej vlne. Slota programovo, Mečiar oportunisticky a Fico pragmaticky.
Špinavú prácu prenechal svojmu podpredsedovi vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny (!), ktorý sústavne tvrdo útočí proti SMK vôbec a jej predsedovi Csákymu zvlášť ako stelesneniu zla na slovenskej politickej scéne.
A slovenská časť opozície namiesto toho, aby sa ujala svojho prirodzeného spojenca, oportunisticky sa pridala. Je to hlúpe nielen z pragmatických dôvodov, pretože bez tohto spojenca nemá nijaké reálne šance na úspech v budúcich parlamentných voľbách. Ale aj z principiálnych dôvodov, lebo v maďarskej otázke sa demokratická slovenská opozícia musí zásadne dištancovať od terajšej vládnej koalície a dať najavo, že sa hlási k odkazu novembra 1989, a teda aj k európskej línii národnostnej politiky vôbec.
Rozkladný proces
Celá slovenská politická reprezentácia akoby sa zľakla SMK, keď táto prekročila hranice obhajoby čisto menšinových a lokálnych záujmov a stala sa plnohodnotným celoštátnym politickým subjektom. Dnes sa ju spoločnými silami snažia zatlačiť do postavenia marginálneho činiteľa na slovenskej politickej scéne, sústredene ostreľovaného vládnou koalíciou a ostrakizovaného slovenskou časťou opozície.
Pál Csáky s terajším vedením SMK to teda nemá ľahké. Okrem všetkých týchto jeho vonkajších nepriateľov s ním začína otvorene bojovať aj jeho vnútrostranícka opozícia. Je nespokojná s terajším nepriaznivým postavením SMK, viní zaň hlavne Csákyho a tvrdí, že ona by situáciu zvládla omnoho lepšie. Charizmatický Béla Bugár by sa vraj dokázal dohodnúť so spojencami v opozícii a nastolil by prijateľnejší modus vivendi s protivníkmi vo vládnej koalícii. Utvrdzujú ho v tom nielen vlastní vzbúrenci, ale aj poslovia zvonku.
Najbližší čas ukáže, čo z toho bol reálny odhad situácie, čo len zbožné želania a čo zavádzajúce posolstvá. Isté je, že vnútrostranícky prevrat sám osebe terajšie postavenie SMK na slovenskej politickej scéne nevyrieši.
Ak nenastane obrat aj v slovenskej politike voči Maďarom, môže tento puč doviesť SMK len k podobnému rozkladnému procesu, akým dnes prechádzajú KDH i SDKÚ.
Miroslav Kusý (1931)
je politológ a filozof. Žije v Bratislave. Bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom rôznych organizácií na ochranu ľudských práv a autorom viacerých publikácií, medzi tie posledné patria Čo s našimi Maďarmi a Na vlnách Slobodnej Európy.