Národná rada predvčerom schválila balík nových zákonov o odmeňovaní a kariérnom raste učiteľov. Ako to už býva, najväčšiu pozornosť vzbudil ten najmenej podstatný návrh - či sa majú z učiteľov stať verejní činitelia, alebo nie.
Návrh reagoval na skutočný problém absolútne nevhodným spôsobom. Slovenská spoločnosť sa za posledných dvadsať rokov prudko zmenila - vrátane detí. Sú samostatnejšie, dravšie, aj drzejšie. Autorita z moci štátu či rodičov pre nich znamená menej, treba si ju vedieť vydobyť. I u rodičov dochádza niekedy vo vzťahu k učiteľom k zlyhaniu, ktoré môže viesť k slovnej či vo výnimočných prípadoch k fyzickej agresii.
Trestné právo do škôl?
Myslieť si však, že takýto problém sa dá vyriešiť zavádzaním Trestného práva do škôl je rovnako scestné ako riešiť nedostatok úcty k rodičom tým, že z nich spravíme verejných činiteľov. Samozrejme, prípady fyzického násilia či obťažovania treba riešiť trestným právom - to dnešné však na to poskytuje nástrojov dosť a ich nedostatočné vymáhanie sa reklasifikáciou učiteľov na verejných činiteľov nezmení.
Štatút verejného činiteľa by pre učiteľov a školstvo mal mnoho nevýhod. Z pohľadu učiteľov by žiakom a rodičom - špekulantom umožňoval učiteľov vydierať, lebo každý nedostatočne zdôvodnený krok by sa mohol interpretovať ako zneužitie právomoci verejného činiteľa. Z pohľadu školstva ako takého tiež nie je cesta trestného práva vhodná s výnimkou už spomínaného násilia. Zmeniť vzťahy v škole na také, ktoré so sebou prinášajú trestné oznámenia, policajné vyšetrovanie a hrozbu väzenia, by bolo krokom k ešte väčšiemu prehlbovaniu priepasti medzi pedagógmi, rodičmi a žiakmi. V našej politike je to v posledných rokoch móda - nahrádzať politický súboj trestnoprávnym. Na príklade politiky však vidíme, že vedie nie k jej vyčisteniu, ale ešte väčšiemu zašpineniu. Voči deťom a mladistvým je to navyše metóda neúčinná, keďže uvedený paragraf (respektíve pre deti ani celý Trestný zákon) sa na nich nevzťahujú.
