Zdá sa, že jednoznačná voľba Súdnej rady a bleskové vymenovanie nového predsedu Najvyššieho súdu prezidentom Gašparovičom na niečo nečakane narazili. A to priamo na Najvyššom súde - mieste, na ktorom exminister spravodlivosti Štefan H. začal hneď po vymenovaní do funkcie predsedu opäť panovať.
Naznačuje to niekoľko vecí - nebýva zvykom, aby sudca Najvyššieho súdu podal trestné oznámenie na predsedu súdu hneď po jeho úvodných krokoch. Dôvody vyzerajú na prvý pohľad neveľmi vábne, či už je to zastavenie vyplatenia odmien sudcom, alebo odchod dvanástich zamestnancov pre nadbytočnosť, či zmena rozvrhu práce. S oznámením sa musí najskôr vyrovnať Špeciálna prokuratúra, ale je nepredstaviteľné, aby Štefana H. zažalovala a ešte viac, aby ho nejaký súd aj odsúdil. Aj preto, lebo oznámenie možno považovať tiež iba za akýsi pokus o akt pomsty zo strany oznamovateľa, ktorého pred časom minister spravodlivosti Štefan H. odvolal z funkcie v medzinárodnej organizácii. Ale hlavne preto, lebo Štefan H. pri vyhľadávaní nejednoznačných formulácií a dier v zákone nepochybne patrí k tomu najlepšiemu, čo doma máme. Preto môže vravieť, že pri jeho postupoch nebol porušený zákon, či už išlo o spomenuté odvolanie terajšieho sudcu-oznamovateľa, čo mu následne potvrdil aj Najvyšší súd, alebo napríklad o používanie služobného auta rodinnými príslušníkmi, ktoré mu potvrdil parlament.
Rovnako však nebýva zvykom, aby sa členstva v sudcovskej rade vzdalo spoločne niekoľko členov. Obzvlášť, keď ich odchod zapríčinil nemožnosť ďalšieho fungovania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu, keďže z deviatich členov rady odišli spolu piati. Ich oznámenie prečo tak urobili, je v podstate obžalobou spôsobov práce predsedu Najvyššieho súdu. Význam tejto obžaloby je v tom, že nie je určená ani orgánom činným v trestnom konaní, ani verejnosti - tá je o nej iba informovaná - ani nikomu inému, ale iba a len sudcom Najvyššieho súdu.
