Mementá zo Šariša

Ľudia by nemali veriť v kolektívnu vinu a brať spravodlivosť do vlastných rúk.

Extrémistická organizácia Slovenská pospolitosť zorganizovala manifestáciu proti Rómom v obci Šarišské Michaľany. Prejav Mariána Kotlebu ukázal, že im ide o politickú agitáciu pred budúcoročnými voľbami. Nechcem hodnotiť policajný zásah. Cítim však potrebu podeliť sa o niektoré obrazy.

Zapamätám si, ako mnohí miestni obyvatelia hystericky kričia na policajtov, ktorí sa snažili zneškodniť najagresívnejších útočníkov. Rozumel som ich hystérii, keď videli, ako sa za okamih ich pokojná ulica zmenila na bojisko s vodným delom, varovnými výstrelmi, lietajúcimi kameňmi, no paralyzovalo ma, keď sa táto hystéria obrátila proti Rómom. Najviac bolo počuť dôchodkyne, ktoré v amoku ziapali na policajtov, aby pustili týchto „nevinných chlapcov" a išli biť „cigánov".

Biela je dobrá

Nezabudnem, ako dvojica miestnych podnikateľov argumentuje, že oni nie sú rasisti, ale si iba pred „cigánmi" chránia svoj majetok. Na jednej strane som chápal ich frustráciu, no ich argumentácia mala pre mňa veľmi trpkú príchuť, keď som si uvedomil, že tento človek pred dvoma hodinami v lese nad Ostrovanmi strieľal do vzduchu varovné výstrely pred skupinkou detí a žien, ktoré sa tam išli ukryť do bezpečia, keby náhodou neonacisti chceli napochodovať do ich osady.

Ešte trpkejšia bola príchuť, keď som sa obzrel okolo seba a videl ich obkolesených holohlavými chlapcami a útlymi dievčatami v tričkách s nápisom WHITE IS GOOD. Pohár horkosti neskôr úplne pretiekol, keď som uvidel, ako tento miestny podnikateľ v tričku s nápisom „ostreľovač" kráča po boku svojho adolescentného syna v rovnakom tričku, drží ho okolo ramien a horlivo mu vysvetľuje, že policajti rozohnali a zbili dobrých ľudí, ktorí ich chceli ochrániť pred „cigánmi".

Počúvajúc nenávistné výkriky adresované  Rómom, rozmýšľal som o vražde Anastázie Balážovej. Preblesklo mi hlavou, že vrahovia Daniela Tupého možno pobehujú v dave neonacistov a miestni s nimi sympatizujú, neuvedomujúc si, že tí istí „nevinní chlapci" môžu dobodať ich syna, pretože má dlhé vlasy. Ľudia nesmú svojvoľne suplovať spravodlivosť, ktorá v právnom štáte patrí nezávislému súdnictvu, nemôžu povyšovať princíp kolektívnej viny nad individuálnu zodpovednosť.

Celá Európa dostala v sobotu v Šarišských Michaľanoch varovanie. Možno sme si namýšľali, že rasovo motivované vraždy Rómov v Maďarsku, kriminalizovanie prisťahovalcov v Taliansku, slová britského poslanca europarlamentu o potápaní lodí s utečencami z Afriky či útoky na rómske rodiny v Českej republike sa nás netýkajú tak, ako si kedysi ľudia namýšľali, že sa ich netýkali deportácie Židov.

Dôchodca z Prešova

Hrôzostrašným mementom sobotnej manifestácie neonacistov bol dôchodca z Prešova, ktorý sa oháňal preukazom Ústavu pamäti národa a rozdával novinárom rozhovory o svojom aktívnom pôsobení v „protikomunistickom odboji" deklarujúc, že Ladislav Nižňanský nie je zodpovedný za vyvraždenie obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň, ale že civilistov zmasakrovali partizáni. Tento dôchodca s nadšením vítal pochodujúcich neonacistov zo Slovenskej pospolitosti a v ich strede vykrikoval heslá o boji za národ.

Ako sa postaviť proti rastúcemu extrémizmu a otvoreným prejavom rasistického násilia? Politici musia jednoznačne odsúdiť pochody extrémistov a obhajovať právo a spravodlivosť. No história ukazuje, že to nestačí. Všetky genocídy v histórii ľudstva ukázali, že je nebezpečné zatvárať oči pred prejavmi nenávisti. Slušní ľudia musia rozlišovať dobré od zlého, musia demonštrovať svoj občiansky postoj proti tomu, aby ktokoľvek bral spravodlivosť do vlastných rúk.

Politická samovražda

V sobotu bolo v Šarišských Michaľanoch predsa len niekoľko nádejných momentov. Jedným bolo gesto starostu Ostrovian, ktorý po rozohnaní neonacistov bol vo vyľudnenej osade, rozprával sa s miestnymi Rómami, vysvetľoval im situáciu a upokojoval ich. Ďalším odkazom politikom bola reakcia starostu Šarišských Michalian, ktorý fakticky spáchal „politickú samovraždu", keď vyzval neonacistov, aby opustili obec. Dal tak prednosť svojim občianskym a zákonným povinnostiam pred politickými bodmi.

Boli to aj tí obyvatelia Šarišských Michalian, ktorí nevolali na slávu Slovenskej pospolitosti. Boli to tí ľudia, ktorí nepustili svoje deti von medzi pochodujúcich neonacistov. Boli to tí ľudia, ktorí v regióne venovali prejavy spolupatričnosti rómskym susedom, s ktorými vyrastali, s ktorými chodili do školy či hrávali futbal a s ktorých deťmi sa teraz nechcú ich deti hrávať.

(Autor je sociálny antropológ)