Hovoriť o jednom z (aj zo súčasných slovenských) ohrození demokracie znamená najskôr porozumieť predmetu debaty, a teda dohodnúť sa na prostom významovom slovníku.
Fašizmus je politické smerovanie nejakej strany či hnutia. Obsahom fašistickej strany a hnutia je rovnorodá zmes konzervativizmu, pravicovosti a nacionalizmu, používané stratégie a nástroje sú násilie, diktatúra a totalitarizmus.
Konzervativizmus sa politicky obvykle snaží „o udržanie spoločenských pomerov v nezmenenej podobe". Ak mu pomery nevyhovujú, znamená však aj snahu o obnovenie a ustanovenie starých zásad, poriadkov, spôsobov a zvyklostí. Zvykne preto často pôsobiť spiatočnícky. To, čo sa v naivnej viere snažíme vnímať ako síce nevkusný, ale prípustný nacionalizmus, je však v skutočnosti nacionálny šovinizmus - neznášanlivosť až nenávisť k menšinám každého typu, ba aj národom, zatiaľ bez celoplošného prenasledovania. Diktatúra znamená samovládu, neobmedzenú moc jednotlivca alebo jednej strany či triedy. Totalitarizmus je systém vládnutia, ktorý sa opiera o násilím vynútenú jednotu.
Klasik nazval vlastenectvo posledným útočiskom darebákov a nie náhodou sa nacionálni šovinisti za vlastenectvo skrývajú, tvrdiac, že bojujú za záujmy celého národa proti cudzej nadvláde, proti cudzej moci vo vlastnom národe či krajine.
Vyššie uvedené možno aplikovať na akúkoľvek krajinu sveta v akomkoľvek štádiu vývoja a teda aj na Slovensko.
Vyššie uvedené nám pomôže pochopiť, čo a kto vlastne na Slovensku hovorí a koná a aký je zmysel jeho konania a kam smeruje. Pochopenie takejto reči a skutkov nám ukáže, kto konkrétne a dokázateľne je nepriateľom demokracie.
