Keď Romana Polanského roku 1977 zatkli v Los Angeles za údajné znásilnenie trinásťročného dievčaťa, priznal svoju vinu za menší prečin - za sexuálny styk s neplnoletou. Roman Polanski bol presvedčený, že jeho sudca, zosnulý Laurence J. Rittenband, nedodrží sľub, že ho prepustí, keď si odsedí 42 dní a tak roku 1978 utiekol zo Spojených štátov skôr, než bol rozsudok zverejnený.
Obeť sexuálneho zločinu Samantha Geimerová mu verejne odpustila a vyjadrila prianie, aby boli všetky obvinenia stiahnuté. Takže nejde ani o práva, ani česť obete. Tiež nie je pravdepodobné, že by Roman Polanski, ženatý otec dvoch detí s čistým registrom, svoje delikty zopakoval. Nútiť ho, aby sa vrátil pred súd v Los Angeles, je teda nezmysel.
Neprípustné!
Reakcie na jeho smutný údel sú aj tak nezvyčajne ostré, najmä vo Francúzsku. Minister zahraničia Bernard Kouchner označil zatknutie za „zlomyseľné", minister kultúry Fréderic Mitterand hovoril o „desivej Amerike, ktorá ukázala svoju tvár " a bývalý minister kultúry Jack Lang vyhlásil, že „americký systém spravodlivosti sa zbláznil". A dodal, že pripomína „pekelný stroj", ktorý sa pohybuje „naslepo".
Ak necháme bokom pekelnosť, od spravodlivosti sa očakáva, že nebude slepá a to v tom zmysle, že nikto - ani najväčší filmár - nestojí nad zákonom a nie je mu dovolené, aby porušil zákon. Aj tak množstvo jeho kolegov, napríklad Pedro Almodóvar, Wim Wenders a Ettore Scola, sú presvedčení, že je „neprípustné", aby umelec jeho formátu bol za svoje činy zatknutý. Roman Polanski je francúzskym občanom a Francúzsko je k umelcom zhovievavejšie než Spojené štáty. Spisovateľ Jean Genet roku 1943, po živote plnom drobných zločinov, čelil ďalšiemu trestu odňatia slobody za krádež. Vtedy Jean Cocteau vyhlásil, že Jean Genet je literárny génius. Francúzsky súd sa obával prílišnej tvrdosti proti majstrovi pera a trest mu znížil.
Dovoľovať umelcom, aby sa im prepáčilo správanie, ktoré by sa obyčajnému človeku netolerovalo, je istou poklonou, ktorú Francúzsko skladá mimoriadnemu talentu. Spomeňme si na Oscara Wilda, který tiež našiel útočisko v Paríži. Možno je to tým, že Francúzsko je civilizovanejšie než Spojené štáty. To Američania a v istej miere aj Briti občas zložia umelcom inú poklonu. Ak sú pristihnutí pri porušovaní noriem, súdy aj bulvárne médiá k nim niekedy pristupujú neobyčajne tvrdo. Ide o istú formu populizmu: slávni nie sú o nič lepší než my. Okrem toho to zvyšuje náklady novín či v súčasnosti počet čitateľov na internete.
