Výrok pre divákov v Kremli

Predseda vlády členského štátu aliancie vyjadril negatívny postoj k protiraketovému štítu NATO ešte skôr, ako sa k nemu vyjadrilo Rusko.

Prvá reakcia slovenských analytikov na výrok Roberta Fica („Pokiaľ budem predsedom vlády, nebudem nikdy súhlasiť s rozmiestnením žiadnych prvkov protiraketovej obrany na území Slovenskej republiky...") bola veľmi mierna. Rastislav Káčer to považoval len za „teatrálne gesto" a Martin Bútora mal dojem, že „bolo určené len domácemu publiku". Mnohé však nasvedčuje tomu, že slová, ktoré slovenský premiér povedal pánovi Rasmussenovi (lebo ich adresoval priamo jemu, a nie novinárom) neboli teatrálnym gestom určeným pre domáce publikum, ale kľúčovým politickým postojom, určeným pre pozorných divákov v Kremli.

Výrok s podobným kategorickým obsahom vyslovil svojho času Ján Čarnogurský, keď povedal: „Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá homosexuálov na Slovensku nebudú." Vtedy ním oznámil, že sa nemôže stať nič, čo by jeho postoj v tejto otázke zmenilo, lebo taký je a vždy aj bude „fundament" strany, ktorú založil. Teraz niečo podobné zopakoval aj Robert Fico, lebo i jeho výrok hovorí, že sa nemôže stať nič, čo by jeho postoj k otázke protiraketovej obrany na slovenskom území mohlo zmeniť. Pretože výrok premiéra Fica je „fundamentalistický", dištancoval sa od neho aj prezident Gašparovič, ktorý pripomenul, že „môže dôjsť k situácii, že buď Slovensko, alebo susedné krajiny budú potrebovať ochranu", a preto by slovo „nikdy" nepoužil.

V porovnaní s premiérom vyznieva prezident ako rozvážny politik, čo je veta, ktorá znie neuveriteľne, ale naznačuje hĺbku toho, kam až klesol premiér.

Keď Robert Fico pred rokom odmietal plány Bushovej administratívy na vybudovanie amerického protiraketového štítu v Poľsku a Česku, tak zdôrazňoval, že americké základne sú nezmysel „zbytočne znervózňujúci európske prostredie". Na návšteve v Moske povedal, že chápe obavy Kremľa, lebo „kto by sa nebál, keď za jeho humnom sa začínajú stavať nejaké raketové alebo radarové základne". Pritom išlo o desať rakiet, ktoré mohli ako-tak ochrániť kontinent pred útokom Iránu, ale určite neboli existenčnou hrozbou pre takú jadrovú superveľmoc, akou je Rusko. Tomáš Valášek predvčerom v STV opäť pripomenul, že Bushov plán protiraketového štítu Rusko nevnímalo ako hrozbu, ale ho vnímalo „ako niečo, čo porušuje ruské záujmy v tom zmysle, že sa posilňuje americký vplyv na strednú a východnú Európu". Skutočnosť, že stanovisko Kremľa vtedy prevzal a zastával predseda vlády členského štátu NATO, bola aj pred rokom neúnosná. Teraz je to však ešte horšie, lebo predseda vlády členského štátu aliancie vyjadril negatívny postoj k protiraketovému štítu NATO ešte skôr, ako sa k nemu vyjadrilo Rusko.

Aj keď dnes ešte nikto nevie, či Moskva využije ponuku NATO a bude na novom protiraketovom projekte participovať, jedno je isté. Postoj slovenského premiéra v Kremli určite zaznamenali, lebo si nemohli nevšimnúť, že v aliancii je štát, ktorého premiér myslí na ruské záujmy tak ako oni.

Súvisiace články:

• + Ochranu NATO chceme. Nepomôžeme