Výkladové pravidlo premiéra

Dvadsať rokov po novembri si Slováci a Česi navzájom toho veľa nevyčítajú. Pokiaľ ide o ich politické reprezentácie, tak ani si veľa vyčítať nemôžu, lebo ako ukázal aj summit únie v Bruseli, obe podávajú približne rovnaké „výkony“.

Pýtať sa, či český prezident použil Benešove dekréty proti Charte základných práv, alebo či použil chartu proti dekrétom, má pre nás asi taký zmysel, ako otázka, či politický supernarcis nepoužil Lisabonskú zmluvu na to, aby sám sebe zložil hold. Ak je to téma, tak iba pre občanov Českej republiky, lebo Václav Klaus je ich prezidentom.

Pre všetkých ostatných je oveľa zaujímavejšia iná otázka: Čo sa stane, ak český Ústavný súd dostane sťažnosť, že výkonná moc štátu, vláda a prezident, prekročili svoje ústavné oprávnenia, keď po dohode s predstaviteľmi členských štátov Európskej únie, pripravili občanov Českej republiky o práva, ktoré im poskytla moc zákonodarná, a to tým, že schválila Lisabonskú zmluvu aj s Chartou ľudských práv?

Komplikácie, ktoré môžu vyplynúť zo skutočnosti, že Česká republika dostala výnimku z aplikácie charty iba vďaka tomu, že jej vláda a prezident nekonali v súlade s Ústavou ČR, majú dostatočný potenciál na to, aby ďalej komplikovali život únie.

Pokiaľ ide o slovenskú reprezentáciu, jej najvplyvnejší predstaviteľ opäť predviedol, ako vyhlasuje svoje „zásadné“ stanoviská. Už ho nevyhlásil tak, že jeho stanovisko na druhý deň spochybnil minister obrany. Teraz si premiér vystačil aj sám, lebo 29. októbra označil za veľký úspech Slovenska to, čo ešte 19. októbra považoval za stav, aký jednoducho nemôže pripustiť.

Premiér Fico vo svojom videoblogu 19. októbra najskôr divákom vysvetlil, prečo je prezident Klaus proti charte v zmluve – lebo sa obáva, že „Charta ľudských práv, ktorá sa po ratifikácii stane záväznou súčasťou Lisabonskej zmluvy, umožní opätovné posudzovanie legitimity dekrétov a tým aj znovuoživenie nároku na spravodlivo skonfiškované majetky“.

Hoci Robert Fico s takým hodnotením charty nesúhlasil, tvrdil, že ako slovenský premiér nemá na výber - ak Česká republika dohodne pre seba výnimku, musí sa vzťahovať aj na Slovensko, lebo inak nastanú „okamžité pokusy atakovať Benešove dekréty, ktoré budú na rozdiel od Českej republiky požívať nižšiu politickú ochranu“. Po desiatich dňoch už z nižšej politickej ochrany dekrétov a ani z atakov na ne strach nemá. Na to, aby zabudol na všetko, čím strašil, stačilo „výkladové pravidlo“, ktoré únia schválila a je v „záveroch rady“.
Ak sa po desiatich dňoch hrozba pre republiku zmenila na jej veľký úspech, tak je zrejmé, že jedno i druhé si premiér iba vymyslel.