Klaus podpísal zmluvu bez výnimky

Po rozhodnutí českého Ústavného súdu prezident Klaus okamžite podpísal Lisabonskú zmluvu, čo europoslanec Cohn-Bendit komentoval slovami, že Václav Klaus to „urobil čo najrýchlejšie, aby sme všetci čo najrýchlejšie zabudli na celú záležitosť i na jeho rolu v nej".

Znie to rozumne, lebo Klaus a česká reprezentácia z tejto „záležitosti" nevyšli práve najlepšie. Nestáva sa totiž často, aby prezident podpísal zmluvu (čím sa stala platnou), hoci sám hovorí, že ak zmluva začne platiť, tak „Česká republika prestane byť suverénnym štátom". Keby to tak bolo, tak republiku vlastne pripravil o suverenitu jej prezident! Ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu jeden zo stúpencov Václava Klausa napísal, že prezident nemôže byť hrobárom suverénneho štátu a že ak by Klaus zmluvu podpísal, musel by sa „buď zbaviť logiky, alebo stratiť česť". Otázku, čoho sa český prezident zbavil, alebo čo stratil, necháme na posúdenie jeho priaznivcom. V každom prípade však utrpel ťažkú a nenapraviteľnú ujmu.

Svojím podpisom prezident ratifikoval Lisabonskú zmluvu bez „výnimky" - v podobe, v akej ju schválil český parlament, teda aj s Chartou základných práv. Prvého decembra 2009 českí občania nadobudnú aj tie práva, o ktoré by mali prísť, keď český parlament bude schvaľovať prístupovú zmluvu s Chorvátskom alebo s Islandom, v ktorej sa objaví aj česká výnimka. Problém je, že v právnom štáte sa riadne nadobudnuté práva nemôžu občanom len tak odobrať. Navyše výnimku bude musieť schváliť aj parlament a je veľmi pravdepodobné, že ju neschváli. Česko, ktoré požiadalo o výnimku, o niekoľko rokov bude samo žiadať jej zrušenie. Nie nadarmo sa hovorí, že veci, na ktoré by sme chceli čo najrýchlejšie zabudnúť, si pamätáme najlepšie.