Pred Veľkou nocou 1989. Zadaždená a predsviatočne preplnená cesta do Bratislavy. Po hraničnej kontrole okolo polnoci nás pri výjazde k Martinskému dómu zastavili dvaja mladí policajti.
- Čo som porušil?
- Nič, - pousmiali sa, ale nechcete vymeniť marky? Ak nie, tiež je to v poriadku, povedali a zaželali dobrú noc.
Náhle osvietenie v temnej noci. Komunistami na pieskovom základe blatom opovrhovania ľudskou dôstojnosťou a za obetí životov pozliepaný, osudmi mnohých pobabraný dom sa čoskoro zosype.
Pred Vianocami 1989, opäť k starým rodičom, teraz už do odkliatej krajiny. V šore pred hranicou na nás všetci blikajú. Čo sa deje? Ostatných neosvetľujú. Po zaparkovaní kontrola auta, všetko v poriadku. Za bieleho rána nám šoféri opäť radostne blikajú. Pozorne si prezerám auto a odrazu chápem. Poznávacia značka nášho auto začínala OF-UN.
Občianske Fórum.
Potešil som sa z vlasti, ako som si ju kedysi predstavoval. Neskôr som sa poučil, snívať je potrebné, vysnívané je iné.
V Koordinačnom centre VPN v Mozartovom dome bzučanie ako v neusporiadanom úle. Všetci pobehujú, nik neobsedí pár minút na mieste. Kto vtedy vedel, aké potrebné bolo na chvíľu sa uvoľniť? Vyše hodiny ma posielajú s valutou jeden za druhým, jedna za druhou. Príspevok Slovákov z VPN Frankfurt na kopírku, niektorí prispeli viac, ako si to momentálne mohli dovoliť, napriek slovenským predsudkom „každý náš cudzinec je bohatý", sa mi však podarilo odovzdať. Už vtedy sme boli sme. Dostávam pár odznakov a nálepky VPN. Ďakujem by bolo viac.
