Milé ženy, ktoré ste boli pri tom, milé novinárky, ktoré svojím zmyslom pre objektívnosť a svojou jazykovou tvorivosťou môžete obohacovať krásu a pestrosť našej slovenčiny!
Obraciam sa na vás takmer päť minút pred dvanástou. Iste ste si všimli roztomilé slovné spojenie „muži Novembra", ktoré do našej materčiny priniesli médiá ako dar na oslavu blížiacich sa výročitých sviatkov. Nepoznáme síce presný zoznam týchto mužov, nevieme ani konkrétne časové ohraničenie, ktoré sa skrýva za slovom „November" (toľko si azda pamätáme, že ide o november v roku 1989).
Kto sú teda muži Novembra? Tí, ktorí stáli na tribúne po 17. novembri 1989 a moderovali mítingy, alebo aj tí, ktorí boli ešte tesne pred 17. novembrom vo väzení a mítingy nemoderovali? Iba tí, ktorí v novembri rečnili a rečnia ešte aj dnes, alebo aj tí, ktorí v novembri rečnili, no dnes už nerečnia? Tí, ktorí boli na tribúnach, no dnes už nie sú medzi živými, alebo iba tí, ktorí sa dožili dneška? Iba tí z bratislavských tribún, alebo aj tí z košických, bystrických a iných?
To celkom presne nevieme. Muži boli medzi nimi nepochybne. Nechce sa mi však veriť, že tam nebola ani jedna žena. Aspoň dve - tri si pamätám sama, hádam sa nájdu aj viaceré. Nie je možné, aby všetky ostatné sedeli pri sporáku a varili svojim vzrušene diskutujúcim manželom večeru alebo počúvali rádio vo vedľajšej miestnosti a svojim „vzrušene diskutujúcim" manželom pribehli oznámiť „vzrušujúcu novinu" o pražskom 17. novembri 1989, ako o tom napísal Miroslav Kusý: „Počas našej vzrušenej diskusie nám manželky zvestovali vzrušujúcu novinu, ktorú sa práve dozvedeli z rozhlasu: v Prahe polícia rozbila veľkú demonštráciu, ktorá vraj zneužila Medzinárodný deň študentstva na protištátne vystúpenie. Pre niektorých z nás sa teda nežná revolúcia začala v Pukanci" (iŽurnál, 18. 10. 2009).
